Irán – Tajomná a pohostinná Perzia, ktorej návštevu neoľutuješ

Z roka na rok sa orientálny svet menom Irán otvára svetu. Spoznáva ho na vlastnej koži viac ľudí a tí sa vracajú domov nadšení z príbehov, ktoré tam prežili. Neuveriteľne milí domáci, starobylé stavby, mešity, rozhovory a litre čaju v záhradách, pri hrobkách či v tradičných čajovniach. Nebojte sa Iránu, vyberte sa sem a zistíte, že najväčším nebezpečenstvom je nekonečná pohostinnosť. Ktoré mesto je to NAJ? Teherán? Širáz? Yazd?

Chaos hlavného mesta

Teherán patrí medzi najznámejšie iránske mestá. O tom niet žiadnych pochýb. Staršia generácia si ho spája s osudmi posledného perzského Šáha, s revolúciou, ktorá zobudila Ajatoláha Chomejního a mladšia ho vníma ako zaujímavé, možno kontroverzné hlavné mesto tejto islamskej krajiny. Teheránsky labyrint je obrovský. Ukrýva v sebe milióny duší a ani domáci presne nevedia koľko ich dokopy je. Je to spleť svetov, od tých najchudobnejších, kde sa žije na ulici až po ten, kde sa míňajú tisíce dolárov denne. Všetci spoločne však tvoria mravenisko menom Teherán.

Vojdite do centra mesta a zostanete v jemnom, orientálnom šoku. Všetko je tu iné ako ste doposiaľ poznali. Rúti sa na vás stovka áut, ktoré uháňajú tak šialene akoby sa im všetkým pokazili brzdy, nasledujú ich motorkári, v nose vás štípe smog a do toho počujete ako niekto pokrikuje „Vitajte v Iráne“.

V centre Teheránu leží oáza pokoja, čo je v tomto ruchu a chaose akoby neuveriteľné. Neďaleko bazárových uličiek sa ukrýva palác Golestán. Dnes je na zozname UNESCO a v 19.storočí, keď sa Teherán stal hlavným mestom, práve odtiaľto vládli Kadžarovci celej Perzii. V záhrade žblnkoce voda, rastú ruže a z výklenkov sa usmievajú tváre namaľované na obkladačkách. Miestnosti žiaria pod nánosom tisícok sklíčok a do oka padne aj kráľovská koruna či páví trón.

Teheránsky bazár je najväčším v krajine a ak niekde platí známe „mesto v meste“, je to práve tu. Vojdite dnu, nechajte sa unášať zvolávaním, atmosférou a odrazu zistíte, že ste zabudli na čas, stratili ste sa, no zároveň ste objavili niekoľko ukrytých mešít, pokecali ste si s tuctom ľudí a vypili tri či štyri poháriky čierneho čaju. Tento svet vám bude doma chýbať. Na konci jednej z hlavných ulíc sa vyrysuje panoráma zasneženého pohoria Alborz. To ono dotvára nádhernú kulisu celého Teheránu. Ulica v sebe spojí niekoľko kúskov mozaiky.

Múzeum šperkov s pokladmi nevyčísliteľnej hodnoty, kostol, trhovisko a napokon aj budovu niekdajšej americkej ambasády. Dnes ju nelichotivo volajú „hniezdo špionáže“ a patrí ku kultovým stavbám hlavného mesta. Zamračený Chomejní na múre strieda Sochu slobody s tvárou smrtky a niečo je na tom celom fascinujúce. Možno ten príbeh, ktorý v sebe nesie, možno súčasnosť a akési memento. Mesto kontrastov. Aj tak prezývajú Teherán a aj tu to cítiť. Stačí totiž prejsť len pár desiatok krokov od tohto ponurého miesta a ocitnete sa v parku umelcov, kde všetko ožije.

Neďaleká univerzita sem nahnala desiatky študentov. Mnohí sa venujú poézii, divadlu, herectvu, píšu články, knihy a preto je tu uvoľnená až neiránska nálada. Dievčatá tu nosia šatky uviazané tak, že takmer každým pohybom sa zošuchnú z hlavy. Vedia to krásne s noblesou. Namaľovaná tvár, výrazne narúžované pery, krásne oči a tam kde zákon hovorí o zahaľovaní, oni si vytvorili vlastný štýl, ktorý zatočí hlavu nejednému turistovi. V čajovni sa podáva šafranová či morušová zmrzlina, popíjajú sa litre čaju čas tu beží inak. Aj takto vyzerá Teherán, nie sú to len šedivé ulice, staré domy a zápchy. Je to aj život, ktorý vás vtiahne do deja.

Básnici, záhrady, bazárové uličky

Širáz na juhu krajiny patrí medzi najkrajšie a najumeleckejšie mestá celého Iránu. Je tak zaujímavý, že sa sem oplatí merať cestu hoci aj z Teheránu, pričom je to viac než tisíc kilometrov. Širáz je mesto básnikov, mesto rajských záhrad a tiež miesto o ktorom vám domáci povedia, že ho majú radi pre jeho lenivú atmosféru. Kým v Mašade chodia ľudia za modlením, v Teheráne sa pracuje, tu v Širáze majú ľudia umeleckú dušu. Aspoň tak to tvrdí Saba, miestna študentka španielčiny, ktorá sa tu narodila a dodnes tu žije.

Prvé kroky pri návšteve Širázu smerujú k miestnej Citadele Karima Chána. Nielen talianska Pisa má šikmú vežu, no nájdete ju aj tu. Jedna z veží pevnosti sa totiž viditeľne nakláňa a ak by ju nezachránili, určite by spadla. Park je plný domácich. Prišli za oddychom, pospať si do tieňa stromov alebo si spravili piknik, uvarili čaj a zhovárajú sa. Za záhradou pulzuje bazárový svet. Je úplne odlišný od toho teheránskeho. Tento má v sebe patinu starej Perzie, pretože sa ukrýva pod starobylými klenbami. Nomádske aj turkménske koberce, staré mosadzné nádoby, strieborné tácky, kanvice na čaj, mince s podobizňou Šáha, hodvábne šatky, obrusy, koreniny, pistácie, sušené marhule, čierny čaj či miestna chalva. Každý krok má inú príchuť, inú vôňu a iný príbeh. Legendy starej Perzie sa písali presne na takýchto miestach. Na konci nenápadnej uličky sa otvorí nádvorie starého karavanseráju. Kedysi tu oddychovali karavany križujúce Hodvábnu cestu medzi Čínou a Anatóliou a dnes tu pod morušovník uložili niekoľko drevených tachtov, kde si človek ľahne a vychutná si svoj škoricový čaj so šafranovým cukrom.

Záhrady Eram patria k synonymám Perzie. S ktorou inou krajinou sa tak spájajú rajské, teda perzské záhrady ako práve s Iránom? Eram patrí k najstarším a dnes figuruje na zozname UNESCO. Stáročné cyprusové stromy vytvoria alej, kde dobije energiu každý kto medzi ne vstúpi. Nechýbajú ani ruže, ktoré tak milovali perzskí básnici a nespočetné množstvo stromov, kríkov či kvetín. Rodiny s deťmi sa prišli poprechádzať, zamilované páry hľadajú v zákutiach záhrad tiché miesto, kde sa môžu držať za ruky a študentky sediac na tráve si nahlas čítajú knihu. Fontána osviežuje vzduch neďaleko kadžarského paláca a všetko sledujú postavy z maľovaných obkladačiek.

Ak by ste v Širáze však mali vidieť len jedno jediné miesto, nech je tým miestom hrobka básnika Haféza. Prečo hrobka? To pochopíte v momente kedy sa tu ocitnete. Iránci milujú hrobky svojich svätcov a o básnikoch ani nehovoriac. Každý jeden sa tu zastaví a nie preto, že musí, ale preto, že chce. Žiaden iný národ sveta nemá takú úctu k básnikom ako práve Iránci. Pred hrobkou predávajú maličké papieriky, ktoré zo škatuľky vyberie andulka svojim zobákom. Sú v nich ukryté verše Haféza. Nájdete v nich pravdu, postrčenie do rozhodnutia na ktoré čakáte, odpoveď na nevyslovenú otázku a na všetko čo vás trápi. Haféz tvoril svoje verše pred stáročiami, no v mysliach miestnych nikdy neumrel. Jeho básne sa tu čítajú častejšie než Korán. Aj teraz pri hrobke niekoľko ľudí drží knižku a ich pery sa jemne hýbu. Verše počuť aj z nahrávky v čajovni, kde je podvečer problém nájsť miesto. Sladkosti, čaj, rozhovory s ľuďmi. Irán je plný prekvapení.

Hlinený labyrint s nádychom púšte

Medzi najzaujímavejšie iránske mestá patrí púštny Yazd. Málokto ho vynechá a vďaka svojej polohe medzi básnickým Širázom a perlou menom Esfahán je predurčený na to, aby ste sa tu zastavili. Krajina v okolí Yazdu vyschne, stane sa akousi piesočnou, hnedou až šedivou, no zo stereotypu ju prebudia vysoké, zašpicatené kopce rozliate na horizonte. Pútnici, obchodníci, mágovia, ba dokonca aj Marco Polo, tí všetci smerovali do Yazdu a tak nebudete predsa výnimkou, nie? Yazd je oáza plná vody a práve na to kde leží je to fascinujúce. Z jednej strany k nemu vystiera ruky púšť Lút, z druhej Kavír, no Yazd sa za stovky rokov nenechal ukradnúť.

Centrom mesta je námestie zvané Amir Čakmak. Dominuje mu Hosejnije, stavba s dvomi minaretmi pripomínajúcimi mešitu. Vo fontáne sa čľapkajú deti a niekoľko obchodov na okolí predáva sladkosti. Yazd je nimi preslávený. Berie ich každý, aby mal odtiaľto pamiatku. „Baklavu? Koláčiky s kokosom? Šafranom? Pistáciami? Aké chcete?“ volá predavač a aby mal človek horšie rozhodovanie sa, dáva z každého ochutnať. Na námestí sa miešajú ľudia z mnohých iránskych provincií. Niektorí muži nosia dlhé, voľné nohavice typické pre Balúčov z iránsko-pakistanského pohraničia, ženy si svoje šatky uväzujú silnejšie na hlavách, no na lavičke posedávajú aj mladí z Teheránu v roztrhaných džínsoch či farebnými šatkami.

Neďaleko odtiaľto začína tichý svet starého Yazdu. Charakterizuje ho hlina. Hlinené uličky, domy, omietky vyplnené slamou, hlinené veže a tak tu všetko hrá odtieňmi hnedej až žltej. Hovorí sa, že vďaka podobným štvrtiam sa berie Yazd ako jedno z najstarších miest Iránu. Tu tomu človek uverí. Úzke uličky v rozpálenom dni ponúkajú útek pred realitou a hoci je vonku päťdesiat stupňov, ľudia vedia ako tu prežiť. Dômyselné veže zvané badghíry overil čas. Pripomínajú komíny, no ide o starobylú klimatizáciu. Tá zachytí akýkoľvek poryv vetra a ochladí miestnosť do ktorej ústi. Dokonalé. Yazd má v starom meste azda najväčšiu zbierku luxusných domov v krajine. Zvonku sú nenápadné. Len holé steny, bez výzdoby, bez ničoho čo by napovedalo aká krása sa ukrýva vo vnútri. Stačí vojsť do pootvorených dverí, prejsť chodbou a odrazu noha vkročí na nádvorie obklopené fontánkami, farebnými vitrážami, drevenými okenicami a všade sú tachty na odpočinok. Svoje bohatstvo nepotrebovali ukazovať pred ostatnými, užívali si ho v súkromí.

Niektoré pretvorili na tradičné reštaurácie a tak tu nájdete ťaví kebab či miestnu zelerovú polievku. Blíži sa večer a vtedy je najkrajšie vybrať sa za mesto a vyliezť na starodávne Veže mlčania. Niekdajšie zoroastriánske pohrebiská ponúkajú krásny výhľad na krajinu v okolí Yazdu. Je tu ticho, počuť len vietor a zapadajúce slnko rozžiari mesto s jeho kupolami i minaretmi. Na toto sa nezabúda. Každý jeden deň prežitý v Iráne si budete pamätať.

Kam sa vybrať do Iránu?
https://www.streetfoodhunters.com/top-10-miest-v-irane/

Tomáš Kubuš
www.streetfoodhunters.com
https://www.facebook.com/streetfoodhunters/

Irán – Tajomná a pohostinná Perzia, ktorej návštevu neoľutuješ
5 (100%) 1 vote

BEZ KOMENTÁRA