LETISKO BRATISLAVA: Rokovali sme so spoločnosťou Wizz Air o otvorení základne na letisku u nás v Bratislave.

Rozhodli sme sa pre vás spraviť pomerne obsiahly rozhovor o našom letisku v Bratislave – o tom, čo v blízkej dobe môžeme na letisku očakávať, či nám pribudnú nové linky a požiadali sme na Facebooku o pomoc aj vás – aby ste sa pýtali na to, čo vás zaujíma. My sme najlajkovanejšie otázky položili priamo hovorkyni letiska – Veronike Ševčíkovej.

Týmto by sme sa sa jej rovno aj chceli poďakovať za pomerne obsiahle odpovede. Sami sme sa dozvedeli viacero nových vecí. Poďme teda na to!


Rok 2019 sa nám chýli ku koncu, ako ho hodnotíte v porovnaní s minulým rokom?

Z hľadiska počtu vybavených cestujúcich je to jeden z najúspešnejších rokov v celej histórii letiska. Už koncom októbra sme prekročili hranicu dvoch miliónov vybavených cestujúcich na prílete a odlete. Pričom prekročiť 2 milióny pasažierov sa tento rok podarilo len štvrtýkrát v celej histórii letiska, ktoré vzniklo v roku 1951. Toľko cestujúcich sme vybavili v rokoch 2007, 2008 a 2018 a opäť sa to podarí aj v roku 2019. Na počet letov malo však vplyv uzemnenie Boeingov 737 MAX, ktoré mal vo svojej flotile najväčší dopravca Smartwings zabezpečujúci letné dovolenkové lety. Práve z toho dôvodu mnohé z plánovaných letov zrušil a hoci si cestovné kancelárie objednali lety pre dovolenkárov od iných dopravcov, pôvodný plánovaný počet letov sa nenahradil a vlaňajší rekord počtu pasažierov zrejme neprekonáme.

Je niečo čo by ste vypichli? A naopak, čo sa nepodarilo?

Podarilo sa uzavrieť spoluprácu s novým leteckých dopravcom Cyprus Airways, ktorý začal v letnej sezóne, od júna do septembra, zabezpečovať pravidelné priame lety do Larnaky na Cypre. Tento rok mohli po prvý raz využiť cestujúci aj pravidelné lety do Antalye v Turecku, čo je top destinácia letnej sezóny. Zabezpečoval ich Smartwings. Od novembra pribudla nová pravidelná linka do Odesy na Ukrajine pri Čiernom mori, kam lieta Wizz Air, a veríme, že mnohí využijú počas zimy aj lety do Alghera na Sardínii, kam doposiaľ Ryanair v zime nelietal, no tento rok lety prevádzkuje.

Čo čaká letisko v roku 2020?

Cestujúci sa môžu tešiť v júni 2020 na nové pravidelné linky na Rodos a Korfu, ktoré otvorí Cyprus Airways. Naďalej bude lietať z Bratislavy aj do Larnaky, takže na webe dopravcu si môžete zakúpiť letenky do týchto troch destinácií aj sami a zorganizovať si tak dovolenku individuálne podľa termínov, ktoré vám vyhovujú. 


Aké linky z letiska v Bratislave sú medzi cestujúcimi najpopulárnejšie?

Už roky sú top destináciami z Bratislavy lety do Londýna a Dublinu a v lete do Antalye v Turecku. Tento rok sa medzi najpopulárnejšie destinácie zaradila aj Moskva, kam lieta dopravca Pobeda každý deň, pričom spiatočné letenky si možnú kúpiť už od približne 70 €. Zároveň s Moskvou bojuje o top destináciu aj Kyjev, keďže do hlavného mesta Ukrajiny lietajú dvaja dopravcovia – Wizz Air na letisko Žuljany a Ryanair na letisko Boryspiľ. Záujem stále rástol aj o lety do Skopje v Severnom Macedónsku či Sofie v Bulharsku.

Ako je to s takými sezónnejšími linkami ako Malta, Sardínia či Cyprus mimo sezóny? Majú Slováci záujem lietať do týchto destinácii napríklad aj v neskoršej jeseni či zime?

Áno, majú. Veď Cyprus je celoročnou destináciou, má najviac slnečných dní v Európe – v priemere 350 z 365 dní roka, aj aktuálne je tam slnečno a 24 stupňov a stále sa možno kúpať v mori. Preto linku na Pafos od Ryanair odporúčame nie len v lete, ale i v zime. Rovnako na Malte je príjemných 20 stupňov, čo je na spoznávanie pamätihodností ideálne. Na Cypre i Malte žije tiež veľa Slovákov, ktorí tak majú vďaka Ryanairu priamu leteckú linku do Bratislavy. Alghero na Sardínii je novou linkou Ryanairu počas zimného obdobia a ocenia ju najmä tí, ktorí chcú precestovať Sardíniu, no uprednostňujú pokoj pred davmi turistov a dovolenkárov v letnej sezóne.

Pri mnohých tipoch na letenky, ktoré dávame nám ľudia píšu „škoda, že to nie je z Bratislavy“. Aké kroky letisko podniká aby bolo konkurencieschopnejšie? Napríklad v porovnaní s Viedňou?

Budeme radi, ak sa do povedomia verejnosti dostane, že nové letecké linky neotvára letisko, ale samotné letecké spoločnosti. Tie si robia vlastné prieskumy trhu a otvárajú nové linky tam, kde predpokladajú dopyt a ekonomický profit. Napríklad otvorenie novej leteckej linky pri frekvencii letov 3 x týždenne si žiada dopyt asi 50 000 cestujúcich ročne oboma smermi, čo nie je málo. Na rozvoj leteckých liniek sa treba navyše pozerať aj z ďalšieho uhla, a tým je potenciál návštevnosti Bratislavy a Slovenska. Letecké linky je totiž potrebné naplniť cestujúcimi oboma smermi a to, že o nejakú linku je záujem zo slovenskej strany neznamená, že o tú linku bude záujem aj z druhej strany destinácie. Uvedomme si, že Viedeň navštívi ročne zhruba 13 miliónov zahraničných turistov (minimálne 1 prenocovanie), zatiaľ čo Slovensko navštívi ročne zhruba 2,5 milióna návštevníkov. To je hlavná príčina, prečo letecké spoločnosti dávajú prednosť prevádzke vo Viedni. Nie je to o konkurencieschopnosti letiska, ale v menšom záujme o návštevu Bratislavy a Slovenska ako turistickej destinácie.

Čiže najlepšie čo môžeme urobiť je využívať už existujúce linky z Bratislavy a tým ukázať aerolinkám, ktoré z nej lietajú – že ten dopyt tu je a oplatí sa im otvárať aj ďalšie letecké spojenia.

Áno a navyše je pohodlnejšie využívať lety z Bratislavy, je pre mnohých bližšie, dohovoríte sa tu svojím rodným jazykom, letisko je prehľadné a rýchlo sa tu pred odletom zorientujete.

Má letisko ako také nejaké nástroje na pritiahnutie nových leteckých spojení? 

Letisko Bratislava má program, rovnako ako iné letiská, ktorý ponúka leteckým spoločnostiam. Predstavujeme im ho na stretnutiach, presviedčame o výhodách lietania z Bratislavy, sme nápomocní pri propagácii leteckých spojení. V konečnom dôsledku je však vždy na rozhodnutí dopravcu, či linku otvorí. Navyše, možnosti letiska sú limitované. Na rozdiel od okolitých letísk u nás chýba previazanosť na subjekty zodpovedné za rozvoj turistického ruchu a tiež ich aktívnejší prístup k podpore otvárania nových leteckých liniek.

V porovnaní s letiskom vo Viedni – aké sú konkurenčné výhody letiska v Bratislave, ktoré by mohli prilákať nové letecké spojenia aj nové aerolinky? 

Letiská v Bratislave a vo Viedni nemožno celkom porovnávať. Sú to úplne iné kategórie letísk podľa rozdelenia letísk organizácie ACI Europe. Výhodou cestovania z Letiska M. R. Štefánika je však jeho blízkosť pre obyvateľov Bratislavy a západného či stredného Slovenska, ale aj obyvateľov z blízkej Moravy a okolia, možnosť dohovoriť sa rodným jazykom, prehľadnosť a ľahká orientácia pre tých, ktorí nelietajú často, alebo letia po prvýkrát.

Môžeme sa tešiť na nejaké nové linky? 

Na budúci rok už vieme potvrdiť, že pribudnú nové linky na Rodos a Korfu od Cyprus Airways. Veríme, že ďalšie novinky spolu s dopravcami ešte v roku 2020 oznámime. Radi by sme do povedomia dali aj priamu linku do Dubaja, kde sa v roku 2020 bude konať veľkolepá výstava EXPO. Letieť na ňu môžete dopravcom flydubai priamo z Bratislavy.

Vaše otázky – pýtali sme sa na otázky, ktoré vás zaujímali

Nerozmýšľa letisko o novej samostatnej autobusovej linke na letisko – v spolupráci s mestom? Spoj 61 býva mnoho krát hlavne ráno plnší a pre cestujúcich s kuframi to býva často krát nepríjemné…

Samozrejme, uvedomujeme si, že cestujúci potrebujú mať priame autobusové spojenie s centrom mesta a s autobusovou stanicou, a to takým typom autobusu, ktorý umožňuje uskladnenie batožiny. Mrzí nás najmä, že v súčasnosti nemajú cestujúci priame spojenie z letiska na autobusovú stanicu a musia prestupovať. Po otvorení novej autobusovej stanice v závere roka 2020 navyše potreba takejto linky ešte vzrastie. Oslovili sme preto listom vedenie dopravného podniku aj mesto Bratislava, pričom sme dostali žiaľ zamietavú odpoveď. V blízkej dobe takúto linku neplánujú. Avšak Dopravný podnik Bratislava na svojom Facebooku nedávno naznačil, že v budúcnosti by mohlo spájať letisko s autobusovou stanicou hybridné vozidlo, ktoré by po Trnávku premávalo ako trolejbus a ďalej ako autobus. Veríme, že sa to v záujme cestujúcej verejnosti podarí zrealizovať čo najskôr.

Neplánuje letisko nákup zariadenia na presun osôb na invalidnom vozíku? Napríklad špeciálnu plošinu alebo schodolez.

Schodolez máme a využívame. Pre cestujúcich je pohodlný, pochvaľujú si ho. Nemožno ho však využiť vždy, napríklad ak sú schody primrznuté alebo ak cestujúci presahuje váhový limit. Navyše, nízkonákladové letecké spoločnosti majú 25-minútový až 30-minútový obrátkový čas, čo je čas od príletu lietadla z jednej destinácie do odletu do ďalšej destinácie. Za ten čas musia cestujúci vystúpiť, vyložiť sa batožina prilietavajúcich cestujúcich, naložiť sa batožina odlietavajúcich cestujúcich, treba dotankovať, a už nastupujú ďalší cestujúci. Cesta schodolezom do lietadla trvá pritom 5-7 minút a ak je imobilných cestujúcich na jednom lete viac, prichádzalo by k omeškaniu odletu a 25-minútový čas na vybavenie lietadla by sa nestihol. Imobilným cestujúcim preto asistujú hasiči letiska pri nástupe do lietadla, kde im pomôžu presadnúť si na certifikovanú mobilnú stoličku. Je úzka a používa sa všade na letiskách a v lietadlách na prepravu imobilného cestujúceho v úzkej uličke lietadla až na jeho sedadlo.

Neuvažuje sa o linke Bratislava – Praha alebo Bratislava – Košice?

Prevádzka vnútroštátnej linky menšími typmi lietadiel (cca 70 cestujúcich) je na krátkej trase medzi Bratislavou a Košicami relatívne nákladná. Preto by i cena leteniek musela byť oveľa vyššia. Je otázne, či by cestujúca verejnosť bola pripravená zaplatiť takú cenu letenky, aby bola prevádzka linky ekonomicky zmysluplná. Ak by bola prevádzka zabezpečená veľkými typmi lietadiel (cca 180 – 200 cestujúcich), mohlo by to mať síce pozitívny dopad na cenu letenky, ale je otázne, či by bol na tejto trase dostatočný dopyt takéhoto množstva cestujúcich, keďže časť verejnosti využíva výhody cestovania vlakom zadarmo medzi Bratislavou a Košicami. Prevádzka leteckej linky medzi týmito dvoma mestami nemôže byť realizovaná na čisto komerčnom základe. Spojenie medzi Bratislavou a Prahou tiež závisí od dopytu. 

Plánuje sa do budúcna vytvoriť na letisku úschovňa batožiny?

Priestory pre úschovňu batožiny na letisku máme. Jej prevádzka si vyžaduje doplnenie bezpečnostnej techniky a zvýšenie personálnych kapacít. V blízkej dobe otvorená nebude, ale do budúcna to nevylučujeme.

Na záchodoch po kontrole funguje iba teplá voda a cestujúci, ktorí by si po kontrole radi naplnili svoje prázdne fľašky čistou vodou nemajú kde. Plánujete v tomto ohľade zmeny?

Teplá voda na toaletách je pri umývaní rúk komfortnejšia, neslúži prioritne ako pitná voda. Nemáme technické možnosti zriadenia pitnej fontánky. Pre komfort cestujúcich sme sa dohodli s obchodnými prevádzkami a tie ponúkajú vodu v baleniach 0,5 l už od 1 €

Nechystáte na letisku nejakú novú kaviareň prípadne reštauráciu?

Mnoho nových obchodných prevádzok nám pribudlo len nedávno. Na letisku máme v príletovej hale potraviny Delia, kde si môžu cestujúci zakúpiť aj kávu so sebou. Čoraz viac cestujúcich využíva aj služby VIP salónika Mastercard Caproni Lounge, do ktorého máte vstup zdarma, ak ste držiteľom niektorej z kreditných kariet Mastercard, Priority Pass či biznis letenky. Okrem pohodlia pri čakaní na let sa tu môžete občerstviť teplou polievkou, spraviť si teplú zapekačku, dať si ovocie, jogurty, alebo sa ponúknuť nealkoholickými či alkoholickými nápojmi. Káva je samozrejmosťou. V neschengenskej časti letiska nám nedávno pribudla nová prevádzka Slovak Home Products a v schengenskej časti nová prevádzka Slovak Gifts & Goods. Aj tu si môžete dať kávu so sebou, a to len za 1,50 €. 

Čiže ak má človek hocijakú debetnú/kreditnú kartu MasterCard – do VIP salónika sa dostane zadarmo?

Cestujúci s kreditnými kartami Mastercard World Elite, Platinum, World, Gold, Commercial Cards a Business vydanými na Slovensku majú vstup zdarma. Tiež držitelia kariet Priority Pass, Lounge Key a cestujúci biznis triedou, ktorí dostanú pozvánku od leteckej spoločnosti alebo cestovnej kancelárie. Debetné karty vstup zdarma neumožňujú, avšak vstup do Mastercard Caproni Lounge si môže zakúpiť každý cestujúci za cenu 30 €.


Má letisko nejaké možnosti vyberať si destinácie, do ktorých nízkonákladové spoločnosti budú lietať?

Leteckým spoločnostiam navrhujeme možné trasy letov na základe interných prieskumov a potrieb slovenskej cestujúcej verejnosti. Konečné rozhodnutie je však vždy na dopravcovi.

Padla otázka aj na to, prečo po vystúpení z lietadla prevážajú pasažierov autobusy a nejde sa peši ako je to napríklad v Paríži. Viete nám o tomto niečo povedať?  

Radi to vysvetlíme. Napríklad v spomínanom Paríži ste stále v Schengene, v rámci ktorého neprechádzate pasovou kontrolou. V Schengene platí voľný pohyb osôb. Avšak po prílete z krajiny Neschengenu (napr. Veľká Británia, Írsko, Egypt, Turecko, Ukrajina, Cyprus, ale tiež Moskva, Skopje, Sofia atď) je požiadavkou Oddelenia hraničnej kontroly (OHK) Prezídia Policajného zboru SR, ktoré u nás hraničnú kontrolu vykonáva, aby boli na miesto hraničnej kontroly v budove letiska dopravení všetci cestujúci naraz. To zabezpečujeme autobusmi. Po prílete ste totiž stále v hraničnom priestore a v žiadnom prípade nesmie dôjsť k zmiešaniu cestujúcich prilietavajúcich zo Schengenu, bez povinnosti hraničnej/pasovej kontroly, s cestujúcimi prilietavajúcimi z Neschengenu, ktorí musia absolvovať hraničnú/pasovú kontrolu. Ak napríklad priletíte Ryanairom z krajiny Schengenu (z Milána, Ríma, Bologne, Malty atď), neprechádzate pasovou kontrolou a do príletovej haly sa dostanete pešo. Autobusy sa však i vtedy využívajú pri nepriaznivom počasí, počas dažďa, sneženia, a to pre komfort cestujúcich. Alebo aj vtedy, ak je lietadlo zaparkované na vzdialenejšom stojisku.

Niekedy na jar má byť letisko úplne zatvorené na 14 dní – vieme už kedy?

Áno, letisko bude v období od 21. apríla do 1. mája 2020 uzatvorené z dôvodu rekonštrukcie križovatky vzletovo-pristávacích dráh. V tomto období sa z Letiska M. R. Štefánika neuskutočnia žiadne lety. Letecké spoločnosti však boli o uzávere vopred informované a lety v tomto období na svojich webstránkach nepredávajú. Je to u nás prvá uzávera letiska v takomto rozsahu, avšak vo svete sú krátkodobé uzávery letiska z dôvodu rekonštrukcie pomerne bežné.

Nebol tu potenciál obsadiť väčšiu časť trhu nízkonakladoviek ešte predtým než začali vo veľkom lietať na Schwechatt a obsluhovať aj územie Rakúska? Niečo ako Bergamo-Miláno; Bratislava-Viedeň?

Snaha z našej strany určite bola a je, rokovali sme napríklad s leteckou spoločnosťou Wizz Air o otvorení jej základne na letisku u nás v Bratislave. Avšak Wizz Air v tom období rýchlo využil náhly krach nízkonákladoviek Air Berlin a NIKI a náhle presunul svoje plány do Viedne, kde videl väčší potenciál trhu. Na Slovensku navyše zatvoril aj svoju základňu na letisku v Košiciach a zrušil tam tri svoje linky. 

Neplánujete rozširovanie možností parkovania – prípadne úpravy cien zaň? 

Plánujeme kapacity parkoviska rozširovať. V súčasnosti pracujeme na projektovej dokumentácii. V prvej etapy by sme radi rozšírili priestory súčasného parkoviska a zabezpečili priestor, kde by mohol v budúcnosti stáť poschodový parkovací dom.

Ďakujeme za rozhovor 🙂 

BEZ KOMENTÁRA