Asi netreba hovoriť, že Afrika je ideálna na pozorovanie divokých zvierat. Ešte stále máme to šťastie vidieť divokého leva, leoparda, slona či nosorožca. Zvieratá, ktoré ste možno videli aj v ZOO, no každý kto bol v Afrike vie, že s tým vidieť ich vo voľnej prírode sa to veru nemôže ani trochu rovnať.
A práve o africkom safari je aj tento článok od Františka Kekelyho, ktorý sa venuje krajinám Afriky, Blízkeho východu i niektorým častiam Európy, kde pravidelne sprevádza turistov (napríklad pre cestovku Bubo). Voľný čas využíva i na písanie o týchto končinách. Niekoľko jeho článkov môžete nájsť aj na jeho portáli www.travelers.sk.
Za to, že taká možnosť ešte stále existuje, vďačíme hlavne viacerým africkým parkom, ktoré sa snažia tieto oázy života ešte ako tak udržať. Sú ich minimálne desiatky. A každý je niečim iný, špecifický. Mal som to šťastie navštíviť už viaceré z nich – slávne mená ako Masai Mara, Ngongoro, Etosha či môj detský sen a prvý africký národný park Krugerov národný park.
Kruger naďalej ostáva mojou srdcovkou. A najviac zvierat je podľa mňa možné vidieť v parkoch východnej Afriky – spomínané Ngorongoro, Masai Mara, Serengetti… obzvlášť ak tu natrafíte na veľkú migráciu zvierat. No ak by som mal vybrať len jedno, to najkrajšie a najlepšie africké safari, ktoré sa mi doslova vrylo do srdca, bolo by to Chobe v Botswane.
Botswana je krajinou na juhu Afriky, hneď nad Juhoafrickou republikou. Pre zaujímavosť, je približne 12-krát väčšia než Slovensko, no má len 2 milióny obyvateľov. Ľudí láka, lebo je bezpečná, stabilná a dá sa dobre skombinovať s inými zaujímavými susedmi – Namíbia, Zimbabwe… a rozhodne má čo ukázať. No a jednou z top vecí je práve národný park Chobe.
Ak by som mal Chobe jednoducho definovať – tak poviem, že je to vodný svet. Park je pomenovaný po veľkej rieke Chobe, ktorá ním preteká. V nej žije množstvo krokodílov a hrochov. Taktiež je domovom viacerých vodných vtákov. A na jej brehu môžeme zazrieť čokoľvek živé, bo kde je v Afrike voda, tam je i život!
No ešte než vodnými tvormi ako sú spomínané hrochy a krokodíly – ktoré tu zaručene uvidíte – je tento park známi inými živočíchmi. Tými najväčšími! Slony sú pre mňa doslova symbolom celej Botswany. Len tu v Chobe by ich malo žiť až okolo 50 000 – viete si to predstaviť? Ide o najväčšiu koncentráciu afrických slonov na našej planéte. Bez stretnutia so slonmi som z toho parku veru nikdy neodchádzal.
Tento rok som bol v Chobe v období sucha (október-november), kedy je rieka menšia a vo vnútri krajiny niektoré sezónne napájadla vyschnuté. To ešte viac donúti zvieratá prísť k rieke. Ťažké obdobie pre nich je tentokrát výhodou pre návštevníkov parku. Určite k rieke prídu! Príroda sa často správa podľa hodiniek. Tešil som sa na ten moment, keď sa opäť poobede vynoria z lesov obrovské stáda slonov, aby sa pred poludnajším slnkom osviežili vo vode. Vidieť naraz prichádzať doslova stovky majestátnych slonov (tie africké sú väčšie než v Ázii) je naozaj nezabudnuteľný pohľad!
Samozrejme, určite tu uvidíte aj viacero iných zvierat. Impaly, antilopy kudu, nádherné antilopy vrané či vodné antilopy – takzvané vodárky. Vždy sme tu mali šťastie aj na pôvabné žirafy, jeden zo symbolov Afriky, ktorý vyzerá akoby boli z inej planéty. No a potom ktovie…
Africké národné parky majú tisíce až desaťtisíce kilometrov štvorcových. Zver sa na tejto ploche pohybuje ľubovoľne, kade sa jej zachce a kde zrovna potrebuje. Jednoducho, ste v otvorenej a divokej prírode. Ani u nás keď idete do lesa, nemáte istotu, že uvidíte jeleňa, daniela alebo také a také zviera. Ani tu vám nik nezaručí, čo uvidíte. Možno budete mať šťastie aj na stádo zebier – a možno dnes nie. Možno tu zrovna dnes dorazia i nejaké pakone… Nemôžem vám zaručiť, čo konkrétne uvidíte, ale s určitosťou môžem povedať, že bez zvierat sa z Chobe neodchádza.
Kde je voda, sú zvieratá a tam budú aj predátori, ktorých tu prilákala korisť. Z pracovných skúsenosti viem, že snáď každý by chcel vidieť samotného kráľa – leva. Potom tu máme napríklad leopardy, gepardy, hyeny a viacero ďalších šeliem. Nájsť týchto predátorov je ešte náročnejšie než nejaké antilopy či žirafy. Najčastejšie lovia ešte veľmi skoro – s prvými lúčmi slnka – a potom keď už slnko zapadá alebo dokonca v noci. Cez deň ak natrafíte na nejakého leva či leoparda, tak s najväčšou pravdepodobnosťou ako niekde spia skrytí pred horúcim slnkom.
Natrafiť na takúto šelmu je vždy príjemným ochutením každého safari. A ten pocit pozerať tvárou tvár nejakému levovi či zvedavému a rýchlemu gepardovi by som doprial každému. Priznám sa, že prvý rok v Afrike som Chobe nebral ako národný park, kde sa nám moc darí vidieť šelmy – no napriek tomu som ho úprimne miloval, vďaka krajine a množstvu iných zvierat, ktoré tu prichádzali ku brehom rieky. Väčšinou sa mi darilo natrafiť napríklad len na menšie šakaly. No tento rok to bolo v Chobe inak. Z troch návštev mám tri stretnutia s leviou skupinou, ktorá aktuálne kráľuje miestnym brehom rieky. Dokonca, raz nám sám kráľ spal meter od auta:
Chobe je jednoducho miesto, ktoré som navštívil x-krát a vždy sa naň nesmierne teším, bo vždy dokáže prekvapiť a uchvátiť. Na mojom zozname TOP afrických národných parkov dokázal prebiť aj moje detské srdcovky či podľa mňa oveľa známejšia mená. Je to miesto, kde keď sa raz dostanete, tak naň určite nikdy nezabudnete!
Mimochodom, len kúsok od neho, na hraniciach Zimbabwe a Zambie, si môžete odbehnúť pozrieť jedny z najväčších vodopádov sveta – Viktóriine vodopády!
Text i fotografie
František Kekely
