Zadarské zápisky. Časť prvá: Sedem Slovákov, dve autá a jedna Budapešť

Leto, teplo, slnko, priatelia a naplánovaná dovolenka. Čo viac si môže človek priať? Výber destinácie bol od začiatku jasný, naše kroky, respektíve kolesá áut sme sa rozhodli smerovať do stredomorskej destinácie so „slovenským morom“. 7 ľudí dalo hlavy, nohy, ruky, batožinu a dobrú náladu do kopy, nasadlo do dvoch áut a vybralo sa užiť si krásy Republiky Hrvatskej.

Nastavme si GPS a vyhnime sa prejazdu cez Budapešť

Nemusíme zdôrazňovať, že samotnému odchodu predchádzala návšteva supermarketu a nákup patričných potrieb na to, aby dovolenka bola čo najideálnejšia a podľa predstáv všetkých účastníkov zájazdu. Posádka sa rozdelila na dve hliadky do dvoch áut a vyrazila z Prešova natešená smerom na maďarský Miskolc po ceste E 71. Krásy maďarskej prírody a okolia sa nám podarilo objavovať spoza okien áut až po zotmení, zážitok preto nebol intenzívny natoľko, aby v nás zanechal nezabudnuteľné dojmy. No to sme ešte nevedeli, čo príde s priblížením sa k hlavnému mestu. Nie vždy fungujú komunikačné kanály dokonale na 100%, a tak nám bolo vplyvom vyšších síl a nedostatočného signálu vysielačiek umožnené užiť si čaro nočnej Budapešti. Do poslednej chvíle sme verili, že existuje ešte jeden, akýsi pomyselný vnútorný obchvat mesta, no boli sme na omyle. Neprichádzal a neprichádzal a zrazu sme sa ocitli na moste vedúcom cez Dunaj s očami vyvalenými na Országház. Pri prejazde centrom mesta nás pre niektorých príjemne, pre niektorých nepríjemne prekvapil mimoriadne teplý vzduch. O 1 hodine nočnej bolo mesto nahriaté na 30 stupňov Celzia. Aj napriek pokročilému času mesto žilo a na ulici sa nachádzalo množstvo ľudí, skoro ako počas bežného dňa vo väčšom slovenskom meste. No rozhodne 7 zo 7 účastníkov zájazdu neodporúča prejazd cez Budapešť počas dňa. Ak máte naplánovanú cestu na juh Európy a budete prechádzať okolo Budapešti, aby ste sa vyhli zbytočnému zdržaniu, radšej použite obchvat po ceste M0.

By: Chad KCC BY 2.0

Rádio Petőfi, najlepší maďarský spoločník

Samozrejme, nebola by to tá pravá cesta na dovolenku bez občasných zastavení s účelom osviežiť ducha, telo, pľúca a poctiť návštevou sociálne zariadenia čerpacích staníc. Na niektorých z nich si však pripravte drobné mince maďarskej meny, v opačnom prípade totiž riskujete, že sa budete musieť schovať za krík nablízku. Čo je lepšie ako domáci rezeň s kyslými uhorkami na lavičke maďarského odpočívadla o pol 3 nadránom? Už asi len vedomie toho, že o pár hodín na nás čaká horúce chorvátske slnko. Pre milovníkov hudby vrelo odporúčame maďarské rádio Petőfi, ktoré svojim poslucháčom ponúka široký repertoár domácej, ale aj zahraničnej tvorby a dokonale spríjemní cestu po diaľnici a navodí tú „správnu“ atmosféru. So slabnúcim signálom rádia Petőfi sme sa približovali k hraničnému prechodu Letenye – Goričan. Občianske preukazy do ruky, úsmev pripravený a už nás vítala Republika Hrvatska aj so svojou cestarinou (mýtom). Prvý úsek Goričan – Zagreb nás vyšiel na približne 6€. Za druhý, o niečo dlhší úsek s výjazdom na Zadar I sme cestou tam zaplatili približne 16€. Ak by ste však hľadali presné sumy, tak klikajte na hac.hr/en/toll-rates/pricelist, kde nájdete aktuálne informácie o cestných poplatkoch v Chorvátsku. V Maďarsku vám stačí diaľničná známka, vineta, ktorú si zakúpite z pohodlia domova prostredníctvom www.hu-go.hu.

Ahoj, Republika Hrvatska aneb odmoriste Ljubescica

Pri bilancii štyria nespiaci a traja driemajúci sme zastavili na chorvátskom odpočívadle. Teda aby sme boli presní, na odmorišti. Veľmi oceňujeme iniciatívu správcov chorvátskych diaľnic (autociest) spočívajúcu v snahe upozorniť vodičov, že ak sú „umoreni“ majú si dať prestávku. O pol 6 ráno sme tak učinili aj my, aspoň na tých 15 až 20 minút potrebných na vykonanie všetkých nevyhnutných úkonov a prekrvenie končatín. Odmorište Ljubescica sa „ľúbilo“ aj nám, no viac sa nám ľúbila predstava, že už o pár hodín si vyložíme nohy na pláži. Po absolvovaní prejazdu cez 13 tunelov sme do finálnej destinácie menom Zadar dorazili o 9:30 miestneho času. Hlad a smäd nás dohnal do nemenovaného franšízového fastfoodu. Najedení a spokojní sme sa vybrali smerom za vôňou mora a ocitli sme sa na plaža Kolovare. V tú chvíľu nám k maximálnej spokojnosti chýbal už len nejaký ten kofeín a tak sme so šálkou espressa v ruke a s výhľadom na more započali naše týždňové chorvátske dobrodružstvo.

 

 

Ako sa ti páčil tento článok?

Klikni na hviezdu a ohodnoť:

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počítadlo: 0

Zatiaľ neohodnotené.

Mrzí nás, že sa vám článok nepáčil

Poďme sa zlepšiť!

Poviete nám, čo bolo zle?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím vložte svoj komentár
Prosím tu vložte meno

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.