V centrálnej časti Washingtonu leží viac než 5 kilometrov dlhá vytesaná priepasť známa ako Dry Falls. Už samotný názov nasvedčuje tomu, že v tejto lokalite už voda netečie. No kedysi bol najväčším vodopádom, o ktorom je známe, že existoval.
Dry Falls je päťnásobkom šírky Niagarských vodopádov a viac ako dvojnásobkom ich výšky. Predpokladá sa, že počas posledného obdobia doby ľadovej katastrofické povodne viedli vodu rýchlosťou viac ako 100 kilometrov za hodinu cez hornú časť Grand Coulee. Odhaduje sa, že v tej dobe bol prietok vodopádov desaťkrát väčší ako tok prúdu všetkých riek na svete.
Takmer pred dvadsiatimi tisíckami rokov, keď sa ľadovce presúvali na juh cez Severnú Ameriku, jeden z nich zakotvil na rieke Clark Fork. V dôsledku toho bola zaplavená významná časť západnej Montany, pričom sa vytvorilo gigantické jazero Missoula. Nakoniec stúpajúca voda v jazere Missoula prenikla cez ľadovú hrádzu a preliala sa do glaciálneho jazera Columbia a potom dole po Grand Coulee.
Toto náhle uvoľnenie zaplavilo časti Idaha, Washingtonu a Oregonu, ktoré sa v priebehu niekoľkých dní ocitli stovky metrov pod vodou. Tieto mimoriadne povodne vytvorili v krátkom časovom období Grand Coulee a aj Dry Falls.
Akonáhle sa ľadové platne roztopili, rieka sa vrátila do svojho pôvodného „chodu“ a voda opustila Grand Coulee a vodopády vyschli. Dnes sa na tomto mieste nachádzajú už len suché útesy, ktoré svojím vzhľadom nepripomínajú, že by niekedy v minulosti boli masívnymi vodopádmi.
