Veľký rozhovor o Filipínach s Dášou a Martinom z Hybajcestovat.sk #1

DCIM110GOPRO

Na úvod sa nám trošku predstavte, aby sme vedeli s kým máme tú česť.

Ahojte cestovatelia!! Snažili sme sa na nás nájsť niečo výnimočné čím vám vyrazíme dych ale pravda je taká, že niesme ničím odlišní od vás čitateľov. Sme dvaja úplne obyčajní ľudia, ktorí robili pár rokov v korporátoch, až nadišiel čas a povedali sme si, že by to chcelo zažiť niečo výnimočné, na čo budeme s vekom radi spomínať a možno nájdeme to svoje šťastie niekde na cestách. Na nete je veľa krásnych cestovateľských článkov a tak sme sa vybrali napísať aj my ten svoj vlastný príbeh. Obidvaja sa s odstupom času zhodujeme, že to bolo jedno z našich najlepších rozhodnutí a mať tú možnosť, nemenili by sme nič, možno iba to, že by sme šli ešte skôr.

Prečo ste si vybrali práve Filipíny? Juhovýchodná Ázia má toľko krásnych krajín.

Vždy sme chceli ísť na Bali, čo bol aj náš prvotný plán, ale ako sa hovorí človek mieni a život mení. Za to že sme nakoniec na Filipínach môžu víza, pár náhod a google.

Začneme teda od začiatku. Keď sme boli rozhodnutí ísť na Bali začali sme si zisťovať podrobnosti. Hneď prvá komplikácia boli víza. Pre Slovákov je bezvízový styk na jeden mesiac. Ak tam chcete byť dlhšie, dajú sa vybaviť polročné víza viacvstupové, avšak počas pol roku sa tam oficiálne môžete zdržať najviac 2 mesiace. Kedže na internetovej stránke Indonézskeho veľvyslanectva na Slovensku boli informácie pre nás trošku mätúce, volali sme priamo na konzulát, kde nám pán konzul všetko do telefónu vysvetlil. Telefónne číslo: +421-2-59200526 (http://www.indonesia.sk/index_sk.htm ). Vieme že sa to dá určite dáko vyriešiť, ale o tom by vedeli viac povedať Slováci čo žíjú tam. Takže táto opcia bola vzhľadom na naše plány, vycestovať minimálne na pol roka, nepriateľná.

Začali sme teda hľadať iné destinácie s priateľskejšími podmienkami. Srí Lanka (http://www.srilankaembassy.at/index.php/2015-01-28-05-31-23/visa ), Thajsko (http://www.thaiconsulate.sk/viza-a-konzularne-sluzby/viza.html ) a Malajzia (http://www.consulatemalaysia.sk/consul.html#consul ) sú na tom podobne ako Indonézia a vyhovujúce víza mali pre naše plány jedine Filipíny. Bezvízový styk na jeden mesiac s možnosťou ísť si predĺžiť víza na ďalších 59 dní na najbližší imigračný úrad za cca 150 eur a po uplynutí 59 dní si ich opätovne predĺžiť na ďalších 59 dní za poplatok nižší, cca 75 eur. Druhá možnosť bola vybaviť si jednoročné viacvstupové víza za 81 eur na Slovensku, s tým že každých 59 dní musíme vycestovať z krajiny, alebo si ich predĺžiť na už spomínanom imigračnom úrade. Zvolili sme túto možnosť a snažíme sa investovať radšej do krátkych výletov do okolitých krajín ako platiť imigračnému úradu za predĺženie pobytu.

Víza sme si vybavovali na honorárnom konzuláte v Bratislave (http://www.filipiny-konzulat.sk/index-3.html ). Konzulát sídli v budove spoločnosti Kon-rad pri Zlatých pieskoch, keďže honorárny konzul pre Filipíny je pán Konštiak, konateľ spoločnosti. Komunikovali sme s pani Miščíkovou, asistentkou honorárneho konzula. Na získanie víz sme potrebovali vyplniť formulár ktorý je na stránke konzulátu, fotku, fotokópiu pasu, fotokópiu spiatočnej letenky, výpis z bankového účtu a prehlásenie že sa vrátime na Slovensko po vypršaní víz v slovenskom aj anglickom jazyku.


Prečo práve ostrov Siargao keď Filipíny majú vyše 7000 ostrovov?

Naša priorita pri výbere ostrova boli vhodné podmieky na surfing a kitesurfing. Tu nám pomohol všemocný Google podľa ktorého je jasný víťaz pre oba športy Siargao. Sú tu surfové spoty pre začiatočníkov až po pro riderov. Najznámejšia je vlna Cloud 9, kde sa usporiadava jedno kolo z men’s Qualifying Series v surfingu. Tiež tu dostatočne fúka aj na kitesurf. Keďže karma fungovala, dostali sme cez kamošku Šorty, kontakt na Slovenku Dominiku, ktorá tu žije a vlastní útulnú kaviarničku so samými šmakmi, Pleasure Point Café (http://www.facebook.com/siargaocafe/ ) – odporúčame na ostrove navštíviť. Bola práve v Bratislave, čo sme využili a stretli sme sa osobne. Dominika, za čo jej veľmi ďakujeme, nám prezradila know-how na veľa vecí. Čo si tam treba vziať z domu, čo sa tam dá kúpiť a čo nie. Tiež nám ponúkla rentovať jej domček na prvé dva mesiace pokým sa zdrží na Slovensku. Inak odporúčame si zarezervovať ubytovanie na prvý týždeň cez internet a potom hľadať u lokálesov lacnejšiu alternatívu.

 Na Filipínach ste už celkom dlho – čo vás na nich zaujalo najviac? V čom sú Filipínci iní ako my Slováci?

Najväčšie prekvapenie bola pre nás jednoznačne cena a kvalita potravín a jedla všeobecne. Hlavne na našom ostrove Siargao je väčší problém jesť nezdravo ako zdravo. Na večeru si dávame obvykle čerstvého tuniaka na grile, ovocie jeme hneď lebo inak sa nám pokazí – nie ako na Slovensku že ovocie vydrží „čerstvé“ týždne – a keď sa cítime už moc zdraví, dáme si na trhu grilovaný banán. Je to raj pre gurmánov a ľudí čo obľubujú zdravý štýl života.

Okrem jedla sú Filipíny zaujímavá krajina a stretnete sa tu s rôznymi kuriozitami. Napríklad jazyk. Oficiálna filipínština je filipínsky dialekt Tagalog, ktorým sa hovorí v Manile a v jej okolí. Okrem toho majú na Filipínach ešte 7 ďalších dialektov, napríklad Bisaya ktorým sa hovorí u nás na ostrove. Bol som v tom že to je niečo ako u nás východ vs. západ Slovenska, kde gro jazyka je to isté a lokálne sa používa zopár slov a spojení typických pre tú oblasť. Až kým som nevidel dvoch filipínčanov komunikovať lámavou angličtinou, jeden bol zo severu a druhý z ostrova a po filipínsky si proste nerozumeli a bolo pre nich ľahšie sa dohovoriť ako tak anglicky. Konečne som chápal prečo na mňa deti tak zvláštne pozerali keď som sa im v iných oblastiah prihováral Bisayou.

Ďalšou zvláštnosťou na Filipínach je ich spôsob vyberania absurdných poplatkov, ktoré vás ani nenapadnú že sa môžu vyberať. Napríklad prídete malou loďkou na maličký ostrov, zaplatíte „docking fee“, je tam drevený stolík kde sa najete a príde za vami človek že musíte zaplatiť „environmental fee“. Dojete, zaplatíte za jedlo a pomaly sa poberáte naspäť na loď, keď k vám priskočí ďalší človiečik že treba zaplatiť ešte fee za to že ste sedeli za stolom. A takto to funguje všade, napríklad letisko. Ak letíte preč z Filipín na medzištátnom lete, zaplatíte fee za to že opúšťate krajinu, 750 pesos (15eur). Idete trajektom na iný ostrov, zaplatíte si lístok, pár metrov ďalej si od vás vypýtajú „environmental fee“ a pri ďalšom okienku „terminal fee“. Väčšinou to sú malé čiastky, rádovo pár desiatok pesos, ale keď si už tretí krát dávam dole batoh aby som si vytiahol peňaženku, tak na tých usmiatych ľudí sem tam aj zazerám.

Ak by som mal filipínčanov charakterizovať jedným slovom, bolo by to Karaoke. Aj keď Karaoke pochádza z Japonska, na Filipínach našlo živnú pôdu. Filipínci spievajú stále, všetci a všade a to najmä vtedy keď niečo oslav