Travelistan: Každý deň nám príde na um iný zážitok z našej cesty

Zbieraj zážitky, nie veci. Jeden z mojich obľúbených životných sloganov. Riadi sa ním aj Marta a Martin, zakladatelia portálu Travelistan.sk. Môžete prísť o všetko, ale to čo ste zažili  Vám nevezme nikto. A tak som sa známej dvojice pýtala práve na zážitky z ich deväť mesačnej cesty, z ktorej sa len nedávno vrátili. Zaujímalo ma napríklad aj to, či majú jeden najobľúbenejší. Krásna odpoveď na túto otázku ma úplne dostala. Ak ste zvedaví aj vy, určite čítajte až do konca.

Sviatok Holi v Nepále

Na úvod by som sa chcela opýtať jednú otázku odlišnú od tých ostatných. Prečo ste sa vybrali práve po tzv. Hodvábnej ceste?
Obaja máme radi históriu a k dejinám máme veľmi blízko. Martin vyštudoval históriu na Univerzite Komenského, Marta má PhD v odbore právne dejiny. Hodvábna cesta je legendárna cesta plná dejín, architektonických pamiatok a príbehov. Celá dýcha históriou. Bola to cesta spájajúca Áziu s Európou, východ zo západom. Nasmerovali sme si to teda aj my z východu na západ a pritom sme sa zamerali najmä na sviatky a tradície, ktoré v navštívených krajinách dodnes pretrvávajú. Práve sviatky a tradície, ktoré sú často nielen veľmi staré, ale aj pestré a živé, robili aj našu cestu živšou a zaujímavejšou. Okrem toho nám ešte viac prehĺbili predstavu o tom, akí sú vlastne ľudia žijúci v krajinách niekdajšej hodvábnej cesty, čo si z minulosti zachovali a čo naopak pominulo? Marta je mimochodom folkloristka a má veľmi rada tradičné kroje a ľudové umenie. Počas mnohých ázijských sviatkov mala možnosť vidieť cudzí folklór a zvyky, čo bolo tiež veľmi obohacujúce.

Zážitok, pri ktorom ste sa museli naozaj prekonať a vystúpiť z vašej komfortnej zóny?
Jednoznačne trek na koňoch v Mongolsku. Nič tak tvrdé sme v živote nezažili. 300 kilometrov cez divočinu, keď sme už išli cez slzy. Pršalo na nás, pieklo slnko a do toho neustále útoky komárov, ovadov a bielych štípajúcich mušiek. A keď si myslíte, že nič horšie nemôže prísť, tak vtedy prišla apokalyptická búrka. Obloha sa sčernela a mali sme pocit, že so stanom uletíme do údolia.

Zážitok, na ktorý nechcete spomínať?
Keď sme v noci dorazili do Kathmandu, potrebovali sme sa dostať na hotel. Martin si však zle zapamätal meno hotela a tak taxikár bezradne krúžil. Nevedel to miesto nájsť, aj keď sa naozaj veľmi snažil. My sme sa začali hnevať, prečo robí taxikára, keď netuší, kam má ísť. Hoci tvrdil, že hotel poznal. Martin mu teda vynadal a poslal ho preč. Potom sme zistili, že chybu sme urobili my. Hotel sa volal úplne inak, ako sme šoférovi povedali. Taký v Kathmandu vlastne ani neexistoval. Krivdili sme mu a je nám to dodnes veľmi ľúto.

Zážitok, ktorý Vám najviac niečo do života dal?
Tu je veľmi ťažké vybrať niečo konkrétne. Asi celá cesta dohromady nám dala najviac. To, že sme toľkokrát prekonali únavu, bolesť, že sme stretli toľko zaujímavých ľudí, poradili si v ťažkých situáciách a hlavne, že sme mali možnosť vidieť ako to v daných krajinách v skutočnosti je, ako tam ľudia žijú. Videli sme to na vlastné oči a to nám nikto nezoberie. Nie nadarmo je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.

 
Zážitok, kedy ste boli na pokraji síl?
Počas treku okolo Annapurny a najmä počas 9-dňového treku na koňoch do mongolskej tajgy. Trek okolo Annapurny nebol ťažký až tak fyzicky, skôr kvôli výškovej chorobe. Každý z nás ju dostal v rôznych výškach, ale našťastie sme to prekonali.
Fyzicky sme boli doslova odrovnaní na koňoch v Mongolsku, keď sme putovali za jedným unikátnym etnikom. 300 kilometrov v konskom sedle cez rôzne poveternostné podmienky dalo poriadne zabrať.

 

Zážitok, pri ktorom ste sa cítili neopísateľne šťastní a slobodní?
Príchod na kambodžskú pláž Koh Rong, kde sme nemuseli NIČ robiť. Krásne biele pláže s tyrkysovým morom.
 Príjemný pocit šťastia a slobody, aj keď predsa len trošku iného druhu, sme mali aj počas treku okolo Annapurny. Bolo to najmä kvôli atmosfére tibetského prostredia. Doslova tam bolo spiritualitu cítiť vo vetre.

Zážitok, ktorý pokladáte za najbláznivejší?
Bangladéš. V niečom je totiž úplne iný ako ostatné krajiny a zážitky. Je to ako iná galaxia. Ten nenormálny ruch a hluk, šialená doprava. Miestni na vás pozerajú ako na mimozemšťanov, chcú sa vás dotknúť, zastavujú sa. To všetko dokopy bol jeden veľký, ale milý blázinec.
V Bangladéši vždy ochotne pomôžu

Zážitok, pri ktorom ste si povedali, že ste vďační za život, aký vediete doma?
Vždy, keď sme išli cez nejaké pochmúrne, nevábne mesto, kde boli všetci ľudia smutní a skľúčení. Takéto sme videli najmä v Rusku. Tiež v Bangladéši pri návšteve chudobnej rybárskej dediny, asi najchudobnejšieho miesta aké sme kedy videli. Ale asi úplne najviac sme za život doma boli vďační práve po príchode domov. Keď sme sa prešli po bratislavskom starom meste, uvedomili sme si, aké je to vlastne pekné mesto. Má svoje chyby, ale oproti tomu, čo sme videli vo svete, je na tom veľmi dobre. Viac si uvedomujeme a vážime miesto, kde žijeme.

Zážitok, pri ktorom ste sa veľa nasmiali?
Veľmi sme sa nasmiali v laoskom pralese, keď sme sa presúvali  na lanových dráhach. Miestni totiž spravili ubytovanie v korunách stromov a jediným spôsobom, ako sa tam dostať je lanová dráha Tešili sme sa ako malé deti pri pohľade na 3000 metrovú priepasť pod nami.

spanie-v-korunach-stromov-laosZážitok, ktorý Vás dojal?
Je to skôr súbor zážitkov. Najmä takých, keď vám niekto nezištne pomôže. Napríklad počas stopovania v Austrálii pri nás zastavil vodič autobusu, že nás nemôže vziať, ale keď niečo potrebujeme, rád pomôže.
Alebo keď vám každý v Bangladéši chce pomôcť, podať si ruku a pozvať vás na čaj. V krajine, ktorá je najchudobnejšia na svete.
Dojalo nás aj to, ako si Mongolsko ctí svoje tradície a zvyky. Len si predstavte, že počas sviatku Naadam sa takmer všetci vyobliekajú do národných krojov a súťažia v národných športoch.

Zážitok, pri ktorom Vám bolo smutno za domovom a rodinou?
Pri oslavovaní Vianoc v austrálskom Melbourne. Povedali sme si, že budeme mať také jedlo, ktoré nám priblíži domov. Zohnali sme kyslú kapustu na kapustnicu, napiekli si koláčiky, no chýbala nám tá naša zimná atmosféra. Cnelo sa nám za rodinou a kamarátmi. Potom sme to však obrátili na srandu, že tak teplé Vianoce sme ešte nemali.

Zážitok, pri ktorom ste boli kultúrne šokovaní?
Už máme čo-to precestované, takže vieme približne, čo máme od danej krajiny očakávať a celkovo ani nie sme povahy, ktoré by boli kvôli niečomu inému, novému či nepoznanému „šokované“.

ciel-nasej-cesty-v-mongolsku-sobyZážitok, keď sa niečo pokazilo?
Našťastie nič vážne sa nestalo. Maximálne nejaké tie meškania dopravy, ale to k cestovaniu patrí. Dvanásť  hodinové meškanie trajektu na Filipínach či trmácanie sa cez Nepál. Vtedy nám 120 kilometrov trvalo neuveriteľných 18 hodín, lebo cestu do hlavného mesta opravovali.


Zážitok, ktorý ste nečakali a prekvapil Vás?
Severovýchod Indie. Málo známa časť, kam veľa ľudí nechodí a pritom je možno krajšia ako tie miesta kam chodí toľko turistov. Je to oblasť, kde India je čistá, úprimná a hlavne krásna. Každý deň prišli zážitky, ktoré by prebili aj samotný Taj Mahal. Napríklad koreňové mosty. Len si predstavte, že mosty sú spravené nad riekou zo živých koreňov stromov. Už keď sme si mysleli, že nič krajšie v Indii nemôže prísť, tak sme zažili tibetský kláštor Tawang pri indicko – bhutánskych hraniciach. Tento zážitok bol jedinečný hlavne tým, že nás pozvali na rannú modlitbu.  Toto napríklad v Tibete už nezažijete, nechcú tam turistov pustiť.

roklina-skakajuceho-draka-cina

Zážitok, na ktorý ste sa najviac tešili a z ktorého sa najviac tešíte teraz?
Najviac sme sa tešili na prejazd kamiónom cez Austráliu. Hoci na začiatku sme sa báli  príliš tešiť, aby sme neboli sklamaní, nakoniec sme plán nielen splnili, ale aj ho predčili. Vďaka tomu, že vieme plánovať a máme kontakty, všetko išlo veľmi jednoducho. Teraz sa tešíme z toho, že sme stihli veľmi veľa. Každý deň nám príde na um iný zážitok z cesty.


Zážitok, na ktorý ste si naposledy náhodne spomenuli?

Bangkok. Hlavne preto, že tam bolo absolútne najteplejšie počas celej cesty. Bolo to priam neznesiteľné. Ale aj preto, lebo v Bangkoku sme si vytvorili príjemnú rutinu, na ktorú radi spomíname. Marta chodila do thajskej masérskej školy, Martin ju čakal po kurze a spolu sme každé poobedie vyrazili na ľadovú kávu k tomu istému pouličnému predavačovi. Počas takéhoto dlhodobého cestovania niekedy poteší aj malá rutina.

korenove-mosty-indiaA na záver zážitok, ktorý máte úplne najradšej?
Skôr by sme povedali, že sme radi, že sme na cestu išli. Že to neľutujeme. Ani čas, peniaze, námahu, či strádanie. A bolo by krásne keby viac ľudí na Slovensku cestovalo. Ono to nie je až tak o peniazoch. Nepotrebujete milióny, ale skôr odvahu. Viete koľko mladých Číňanov cestuje po svete a nevie ani zaťať po anglicky? 

Dĺžka cestovania – 9 mesiacov
Počet navštívených krajín – 14 ázijských + Nový Zéland a Austrália, čiže dokopy 16.
Miesto, ktoré sa najviac páčilo – Marte Mongolsko, Martinovi Bangladéš.
Jedlo, ktoré najviac chutilo – ľadová káva v juhovýchodnej Ázii, najmä v Laose
Krajina, v ktorej by ste vedeli žiť – Len na určitý čas. Marta – Mongolsko , Nepál a Martin – Peking

Webová stránka Martina a Marty: http://www.travelistan.sk
Facebook: https://www.facebook.com/travelistan/?fref=ts

Ďakujem za odpovede a prajem veľa šťastia!

Ako sa ti páčil tento článok?

Klikni na hviezdu a ohodnoť:

Priemerné hodnotenie 0 / 5. Počítadlo: 0

Zatiaľ neohodnotené.

Mrzí nás, že sa vám článok nepáčil

Poďme sa zlepšiť!

Poviete nám, čo bolo zle?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím vložte svoj komentár
Prosím tu vložte meno