Tomáš Vilček je Slovák, ktorého to po škole lákalo na cesty. Zobral to vo veľkom a vydal sa rovno na cestu okolo sveta za jeden rok. Svoju cestu, ktorú nazval „Tomas World Expedition“ dokumentuje na svojej Facebook stránke, aj na svojom blogu. Tomáša sme o jeho ceste, zdaroch aj nezdaroch vyspovedali v následujúcom rozhovore.
Ahoj Tomáš, na začiatok sa skús trošku predstaviť. Čo si robil predtým ako si sa vydal na cestu okolo sveta a prečo si sa na takúto cestu vlastne dal?
Som čerstvým absolventom Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Vyraziť po škole na cestu okolo sveta som sa rozhodol preto, lebo milujem cestovanie, dobrodružné spoznávanie exotických krajín, kultúr, ľudí a hlavne spoznávanie každodenného života v krajinách po celom svete.
Táto myšlienka sa zrodila počas môjho študijného pobytu v Nemecku. Presnejšie počas učenia v knižnici, kedy som bol pomerne znechutený študijnými povinnosťami, hlavne prácou na diplomke. 🙂 A keďže nielen škola je dôležitá, tak po škole bol ideálny čas niekam vyraziť. Uvedomil som si teda, že pokiaľ nepodniknem túto cestu medzi vysokou školou a nástupom do práce, tak neskôr to budem veľmi ľutovať.
Rozhodol si sa precestovať svet za jeden rok. Akú máš trasu? Podľa čoho si vyberal krajiny?
Na začiatku plánovania trasy som mal nereálne predstavy. Vyplývali aj z nedostatku skúsenosti s podobným cestovaním. Predstavoval som si, že ten jeden rok, ktorý som si vyhradil na cestu, predstavuje strašne veľa času na mnoho krajín.
Po ceste som ale postupne začal škrtať krajiny, pretože som zistil, že mi to časovo nevychádza.
Trasu som sa snažil naplánovať tak, aby prechádzala cez priaznivé letné počasie daných krajín. Zároveň aby bola čo najpestrejšia a exotická. Zahŕňa mnohé náboženstvá, klimatické oblasti, pestré kultúry, okrem Antarktídy všetky svetadiely, hory, púšte, džungľu, pláže, rôznorodé kuchyne, chudobné ale aj luxusné mesta.
Moja trasa prechádza naprieč strednou Áziou, Indiou, Nepálom, juhovýchodnou Áziou, Austráliou, Novým Zélandom a Južnou Amerikou. Najnovšie zmeny trasy budú viesť aj cez Západnú Afriku. Cez Gibraltár sa vrátim do Európy a plánujem „prestopovať“ až na Slovensko.
Čo na to tvoje okolie? Čo hovorili kamaráti a rodina? Podporili ťa v tom alebo povedali že si blázon?
Skôr než sa vyjadrím k tomu, ako reagovalo okolie, tak musím dodať, že som sa zo začiatku sám minimálne tri krát presvedčil, že to nepôjde. Proste pri predstave, čo všetko sa mi môže stať, som to radšej uzavrel a tým to skončilo. Lenže o hodinu neskôr mi to ležalo v hlave ešte hlbšie.
Myslím, že môj plán nebral vážne nikto a aj kamaráti o tom pochybovali. Keď som po úspešných štátniciach začal okamžite jazdiť do Viedne kvôli vízam, tak bolo jasné, že na nejakú tú cestu asi vyrazím. Kam dôjdem, zostávalo rovnako otázne.
Postoj rodičov tvoril samozrejme osobitnú kapitolu. Ak by mi syn večer pri telke povedal, že ide sám cestovať okolo sveta na jeden rok, asi mu poviem, nech pozerá menej filmov. Asi ma mali aj trošku za blázna a vinu kládli písaniu diplomky a učenia sa na štátnice. Rodičia to pár krát uzavreli s tým, že to neprichádza do úvahy a nechcú o tom ani počuť. Lenže na vine bolo moje ja, ktoré na to stále viac a viac myslelo. 🙂
Samozrejme lúčenie bolo veľmi špecifické, pretože nikto nevedel, či sa niekedy ešte uvidíme. A to bez srandy. Predsa som vyrážal na bláznivú cestu, a to aj do veľmi kontroverzných krajín. Prvé skypovanie z Iránu alebo Uzbekistanu ich postupne ukľudnilo. Videli totiž, že som stretol veľmi priateľské hostiteľské rodiny.
Máš za sebou pol roka cesty. Čo ti to dalo a čo naopak vzalo?
V prvom rade mi cestovanie dáva spoznávanie a získavanie nenahraditeľných skúseností. Postupne získavám pravdivý prehľad o situáciách v daných krajinách, videl som na vlastné oči neuveriteľnú chudobu, úchvatné historické pamiatky, stretol som úžasných ľudí, spoznal miestne tradície a zvyky priamo u domácich, ochutnal mnohé ospevované kuchyne, a tak ďalej. V neposlednom rade mi cestovanie prináša každý deň vzácne nezabudnuteľné zážitky.
Neviem, čo mi to vzalo. Zdravotne sa cítim fajn, aj keď netuším, čo všetko už v sebe mám po ázijských krajinách. Vzalo mi to financie, ale na druhej strane takmer polovicu z toho by som minul aj keby som necestoval. Áno, už viem čo mi to vzalo. Pohodlie. Niekedy je to kvôli môjmu obmedzenému rozpočtu pomerne náročné. Navyše popri cestovaní som sa rozhodol zaznamenávať moje kroky na papier, písať blogy, vytvárať albumy a reportovať cestu fanúšikom mojej stránky čo najkvalitnejšie.
Možno sa to niekedy zdá, že sa z ničoho nič objaví nový blog alebo abum. Pravdou ale je, že všetko to vyžaduje niekedy dlhé hodiny práce a keďže rýchlosť internetu je častokrát žalostná, tak na to všetko potrebujem zlaté nervy.
Ako sa to dá zvládnuť finančne? Aké treba mať úspory, na čom sa dá a ako ušetriť?
Finančne sa to dá zvládnuť úplne v pohode. Ak ste teda zdelili po prababke dom v centre Bratislavy alebo ste na ulici našli 30 tisíc eur, ktoré nikomu nechýbajú. Ak nie, tak sa ocitnete na mojom mieste a začnete rozmýšľať, či zháňanie financií bude komplikovanejšie ako ísť najprv pracovať a po určitom čase nechať prácu, všetky povinnosti, prípadne opustiť vlastnú rodinu a až vtedy vyraziť na túto cestu.
Cestovanie je nákladné, ale zároveň nie finančne nemožné. Existuje mnoho spôsobov ako ušetriť tisíce eur. Na začiatku je dobré mať aspoň tri tisícky na organizáciu a štart. Následne už len dopĺňate zásoby. Je množstvo spôsobov, ako si počas cesty zarobiť. Kvôli tomu sa pochopiteľne treba v istej krajine aj dlhšie zdržať.
Keďže chcem využiť každý deň cestovania, tak som sa rozhodol pracovať a finančne doriešiť túto otázku až po ceste. Na začiatku som teda mal základ pre štart a počas cesty si pravidelne vybavujem nejaké podpory od známych a kamarátov. Väčšina sponzoringu mi bola známymi sama ponúknutá, čo ma taktiež povzbudilo vyraziť už po škole. Za sebou už mám takmer osem mesiacov a aj keď rozpočet už pochopiteľne krachuje, verím, že to už nejak potiahnem až do Európy.
Aké krajiny si zatiaľ precestoval? Máš už nejakú obľúbenú? Čo ťa na cestách prekvapilo?
Začal som stopovaním do Istanbulu, a to cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. Prvé mesiace cesty som cestoval naprieč Áziou. Po Turecku nasledoval Irán, Turkménsko, Uzbekistan a Afganistan. Z Kábulu som letel do čarovnej Indie, kde som následne strávil takmer mesiac. Na dva týždne som zašiel aj do Nepálu. V Juhovýchodnej Ázii so mnou cestovala sesternica Janka. Spolu sme precestovali Thajsko, Kambodžu, Malajziu a Singapúr. Po ázijskej etape cesty som sa presunul do Austrálie, odkiaľ som pokračoval na Nový Zéland. Momentálne cestujem v Južnej Amerike a po úžasnom Peru pokračujem v Bolívii.
Medzi najobľúbenejšie krajiny určite patrí Irán, Nepál, Afganistan, ale aj India. Cestovanie v týchto krajinách vo mne zanechalo najsilnejšie zážitky. Výslovne o prekvapeniach asi rozprávať nemôžem, pretože tie základné údaje som už mal načítané. Pozitívnym prekvapením boli priateľskí a pohostinní Kurdi a Iránci. Negativným prekvapením boli podmienky, v akých žili sýrski utečenci na juhu Turecka alebo Afgánci v slumoch po miestnych kopcoch. Taktiež chudoba v Indii ma veľmi zarazila.
Čo by si poradil niekomu kto by chcel tiež takto cestovať?
Poradil by som mu, aby si najprv poriadne premyslel, či do toho naozaj chce ísť. Počas prvého mesiaca, keď som si zvykal na život na cestách, som mal pár ťažkých chvíľ, kedy som pochyboval o tom, či to bolo správne rozhodnutie. Ak sa niekto definitívne rozhodne, že do toho ide, tak ten zvyšok je už „len“ vybavovanie a organizovanie.
(Prečítaj si ako prebiehala Tomášová príprava na cestu okolo sveta na jeho blogu.)
Tá túžba vyraziť, cestovať, spoznávať a každý deň zažívať nevídané dobrodružstvá je neskutočná a dodáva energiu, ktorú potrebujete pri organizácii cesty. V rámci organizácií cesty netreba hlavne zabudnúť na prípravu víz, očkovanie, lekárničku, plán trasy a na informácie o krajinách.
Čo ťa ešte čaká a na čo sa tešíš najviac?
Najbližšie týždne budem cestovať krížom cez Južnú Ameriku. Posledné týždne myslím často na Afriku, s ktorou som nepočítal. Kvôli tomu, že som sa nakoniec rozhodol navštíviť aj Západnú Afriku, tak som škrtol časť plánu druhej časti cesty. Aj pôvodná predstava cesty naprieč Južnou Amerikou sa zmenila. Vypadol Ekvádor, Kolumbia a hlavne karibská Kuba, ktorá ma najviac mrzí. Z Južnej Ameriky teda plánujem letieť do Západnej Afriky a pokračovať smerom na sever do Maroka a následne do Európy.
Teším sa na všetko, čo ma čaká. Ale ako som už spomenul, často myslím na Afriku a momentálne sa na ňu teším asi najviac.:) Bude to neskutočná exotika, ktorá mi koncepčne vyplní moju súčasnú predstavu ideálnej cesty. Dúfam, že to zvládnem a začiatkom júla sa v poriadku vrátim domov.
Budeš si vedieť po roku cestovania predstaviť normálny život v práci?
Neviem, ako bude vyzerať môj návrat do klasického života a ako bude prebiehať aklimatizácia v práci. To teraz naozaj neviem. Možno bude zo mňa nakoniec hipisák. 🙂 A možno odídem na rok dobrovoľníčiť do Somálska alebo po určitom čase príde druhá séria Tomas World Expedition. Každopádne na obdobie po ceste okolo sveta už mám ďalšie plány a teším sa na nové výzvy.
Sledujte Tomášovú cestu na jeho Facebook stránke aj na jeho blogu.
Ak vás zaujali Tomášove blogy, albumy a jeho facebooková stránka, prostredníctvom ktorej jej fanúšikom pravidelne prináša čerstvé príspevky z exotických krajín a máte záujem podporiť cestovateľský projekt tohto mladého Slováka, tak môžete zaslaním dobrovoľného príspevku na číslo účtu 4010494065, kód banky 7500.
