Lucka a Mišo sú dvaja zaľúbenci, ktorí si ako destináciu svojej svadobnej cesty vybrali Mexiko. Táto exotická krajina na západnej pologuli je cestovateľským lákadlom, ponúka úplne inú kultúru a prírodu, na akú sme zvyknutí v našich končinách. Ako vnímali oni túto krajinu a aké zážitky si priniesli? Prezradila nám Lucka v rozhovore.
Prečo ste si ako destináciu vašej svadobnej cesty vybrali práve Mexiko? Čím vás zaujalo?
Momentálne žijeme v UK a odtiaľ sú letenky vcelku lacné, tak sme si povedali, že prvá veľká dovolenka a vlastne aj medové týždne (aj keď až rok po svadbe :D) musia stáť za to. Mišo veľmi túžil po exotike a s naším rozpočtom do 2000 libier so všetkým nám kamoška z cestovky dala na výber Mexiko alebo Dominikánsku republiku. A kedže už len slovo Mexiko znie exoticky a hneď ti napadne burito, sombrero či tequila, tak bolo rozhodnuté. Keď som sa tak zamyslela, že je to vlastne iný kontinent a že budeme skoro v Amerike, tak som hneď aj zaplatila zálohu.
Ako by ste opísali vašu cestu, príchod do krajiny?
Príchod bol ako „teplá sprcha“. Boli sme strašne vyčerpaní z 10-hodinového letu a hneď ako sme vyšli z letiska, tak nami prešla tropická horúca vlna. Bolo už 22:00 ale vonku bolo stále nad 25°C, takže prechod z upršaného a studeného Londýna bol vážne „masaker“.
Ktorú oblasť Mexika ste navštívili? Podarilo sa Vám cestovať po okolí?
Boli sme v oblasti Cancún. Krásny turistický rezort. Je to taký cíp na spodnom juhovýchode obklopený tým najkrajším morom, aké som kedy ja, obyčajne dievča z Prešova, videla. Ale keďže to bol len rezort s plážami, obchodmi a hotelmi, tak sme si vybavili tri výlety. Prvý bol do veľkého prírodného parku Xel Ha. Možno by som to nazvala aj prírodnou rezerváciou, keďže nič nebolo zničené ani vyrúbané, iba citlivo vsadené do prírody. Bola tam sieť jaskýň, ktoré sa dali prejsť len tak, že sa preplávu. Dalo sa šnorchlovať, potápať či plávať s rajami. Po 10 hodinách sa nám nechcelo ísť domov ani náhodou. Druhý výlet bol na lodi. Plavili sme sa na jachte, šnorchlovali (kto bol schopný, keďže to bolo na otvorenom mori a vôbec to nebolo ľahké). Tak sme zakotvili na ostrove Isla Mujeres, čo v preklade znamená „ženský ostrov“, keďže niekedy ho obývali iba ženy. Tretí výlet bol do ďalšej rezervácie Xcaret. Tá bola viac zameraná na históriu a zvieratá. Videli sme mexický folklór, kultúru, haciendy či ako sa vyrábala tequila za starých čias. Zvieratá od papagájov až po jaštery, o ktorých sme „zakopávali“ na každom rohu.
V čom spočíval Váš denný program? Len ste leňošili, alebo aj spoznávali okolie?
V prvý deň sme sa vybrali pozrieť okolie hotela. Ten mal svoju vlastnú pláž a dva bazény. V bazéne sme mali aj bar, a kedže sme mali all inclusive tak sme pili a jedli ako blázni. Ale striedali sme to, raz pláž a more a potom zasa výlety a centrum mesta. Bolo však mimoriadne horúco, 38-40°C celý čas a k tomu ten tropický vzduch, ktorý sa nedal dýchať. Nedalo sa počas dňa veľa robiť, ak sa aj dalo, tak len s tým, že sme museli byť vo vode aspoň polovicu času. Slnko bolo prudké a ostré a nás zradil náš SF50 už v prvý deň, čiže sme boli ako raky. Museli sme sa chrániť a dokonca som bola nútená kúpiť si špeciálne tričko na plávanie, lebo sa mi už opaľovali aj miesta, ktoré sa nestihli spamätať od spálenia. Takže sme do centra a vôbec mimo vody chodili iba skoro ráno, alebo až po 21:00.
Čo sa vám počas vášho výletu najviac páčilo?
Všetko. Je to úplne iný svet, úplne! Ľudia sú veľmi nízki, tak do 160 centimetrov a menej, ale sú nesmierne milí a ochotní. A také zvieratá aké boli tam, sme ani v knihách nevideli. Zaľúbila som sa do šnorchlovania, takže síce som bola celá rozmočená, nevedela som sa dostať z vody. A taká biela pláž, že sa na ňu nedalo pozerať, niežeby bola škaredá, ale bola tak nenormálne biela že som sa na ňu nevedela vynadívať a prechádzala sa po nej dlhý čas.
Ako by ste charakterizovali kultúru či mentalitu miestnych?
Kultúra je veľmi krásna. Málokde bolo mimo rezortu počuť modernú muziku. Oni stále počúvajú ten ich „folklór“, také gitarové balalajky. Starí, mladí, proste všetci a sú na to veľmi pyšní. Hoci zarábajú málo, sú veľmi priateľskí a ochotní. Na druhej strane, keď sme zašli mimo mimo centra a rezortu, tak sme mali možnosť vidieť tú chudobu a špinu, a to nehovorím že nám na každom kroku kadečo núkali. Miestami nám nebolo všetko jedno, hlavne keď sme šli okolo čudných partií, tak sme sa radšej vrátili späť. Treba mať na mysli, že mimo rezortu je skutočné Mexiko, ktoré nieje len krásne…
V čom sa líšia Mexičania od Európanov, resp. od Slovákov?
Vo všetkom. Okrem toho, že sú malinkí (ja mám 158 cm a väčšina chlapov bola nižšia a o ženách už ani nevravím), každý kto bol vyšší, už mal nejakú „funkciu“. Sú milí a vďační za každé peso, čo dostanú navyše. Počas prvých dní si zapamätali naše mená, drinky čo máme radi a na raňajkách a večeri nás už od dverí zdravili: „ Lusiáááá Mikeeee welcome my friends!“. Mišo mal narodeniny počas dovolenky a na izbu večer nám doniesli šampus, upratovačka doniesla balóny a urobila krásnu postavičku z uterákov a na večeri nám doniesli veľký koláč so sviečkou a spievali „happy birthday“. Zažili by sme niečo také na Slovensku? 🙂
Ochutnali ste aj nejaké mexické špeciality?
Ako správni východniari tequila išla prúdom, ale inak nič extra. Ja mam veľmi nízku hranicu znesiteľnosti chilli a oni ho dávali ešte aj do nápojov a koláčov, takže pre mňa bola väčšina nejedlá. 🙂
Stala sa vám nejaké zábavná príhoda? Na čo si spomínate s úsmevom?
Bolo celkom úsmevné, že nik nevedel, kde je Slovensko či Česko. A už keď niekto mátal, tak nám povedali, že podľa nich je východná Európa jedine Rusko a že veď áno, vyzeráte tak trochu ako Rusi. Na tom sme sa dosť pobavili.
Čo sa určite oplatí vidieť v Mexiku?
Xel Ha je úchvatné, ísť sa potápať s delfínmi, ísť na otvorené more a pozorovať okolie. Ísť do všetkých rezervácií a vidieť, že všetko sa dá vybudovať tak, aby to ostalo späté s prírodou aj naďalej a vôbec, ísť tak ďaleko a doslova vidieť iný svet.
Zdroj foto: archív Lucky a Miša
