Polar Girl Daniela: V drsnej severskej prírode mám niektoré miesta sama pre seba

danka polar girl rozhovor
Zdroj: Danka @polar.girl

Väčšina ľudí uteká do tepla a publikuje fotky z pláží s kokosovým orechom v ruke. Daniela, ktorá žije a pracuje v Bratislave, je vo výbere dovolenkových destinácií úplný opak. Vo voľnom čase má väčšinou namierené na sever. Aj napriek tomu, že cestovanie je jej veľká vášeň, bojí sa lietania a väčšinou sa nevie dočkať, kedy už lietadlo pristane 🙂 Jej najväčší cestovateľský sen je návštíviť jedného dňa Antarktídu. 

Zdroj: Danka @polar.girl

Danka, ďakujem, že si si našla čas porozprávať nám niečo o tvojich cestách. Čím ťa dostali práve chladnejšie severské krajiny?

Je to určite tým, že milujem zimu a sneh. Sama tomu nerozumiem, narodila som sa v júli, celé detstvo sme s rodičmi chodili na dovolenky do Chorvátska a pritom dnes, keď je v Bratislave viac ako 25 stupňov, tak trpím. Určite veľkú časť zohráva krásna a drsná severská príroda a fakt, že si niektoré tieto miesta môžem vychutnať takmer sama, bez davov turistov v pätách, lebo ľudia idú radšej na letnú dovolenku k moru ako do hôr.

Dovolenka v teple teda vôbec neprichádza do úvahy? 🙂    

A tak myslím, že prichádza. Ale určite nie v letnej sezóne. Viem si predstaviť cestovať do tepla napríklad v máji alebo až na jeseň, keď už sú teploty nižšie a turistov ubudne.
 

Kam viedli tvoje prvé kroky pri objavovaní severu? Podarilo sa ti krajiny objavovať iba ako turista alebo si mala šancu v nich žiť?

Prvýkrát som zažila Škandináviu ako Erasmus študent vo Švédsku. Bol to zimný semester, bolo mínus 15 stupňov, my sme bicyklovali každý deň do školy a mne vtedy napadlo, že toto je úžasné. Páčil sa mi švédsky štýl života, podmienky pre študentov a všetky výhody plynúce z toho, že majú jednu z najvyšších životných úrovní na svete. Povedala som si, že sa sem musím vrátiť a po skončení štúdia na Slovensku som sa zapísala na švédsku univerzitu a študovala 7 mesiacov švédčinu. Odvtedy sa na sever pravidelne vraciam, ale už iba ako cestovateľ.

Viem o tebe, že si strávila nejaký čas dobrovoľníctvom na Islande. Môžeš nám povedať viac o tom, ako si sa k takejto príležitosti dostala?

Na Islande som bola prvýkrát v roku 2016 ako klasický turista na roadtripe. Takú rozmanitú krajinu som dovtedy nikdy nevidela a bolo mi hneď jasné, že sa sem musím vrátiť. Odvtedy som hľadala spôsob ako na Islande zostať dlhšie, aby som mala možnosť spoznať ľudí, ako žijú a dozvedieť sa viac ako je v bedekri. Objavila som stránku workaway.info, oslovila jednu islandskú rodinu a strávila som s nimi takmer mesiac na maličkej farme na juhu ostrova. Bola to zatiaľ moja najkrajšia cestovateľská skúsenosť a je neuveriteľné, že vlastne takmer zadarmo. Za pár hodín práce denne máte ubytovanie a stravu a ešte stihnete aj cestovať.

Prečo si sa rozhodla práve pre dobrovoľníctvo a nehľadala si na Islande prácu?

Povedala som si, že aspoň raz v živote chcem vyskúšať prácu dobrovoľníka a chcela som si na chvíľku oddýchnuť od počítača. Takže sa to ukázalo ako dokonalé riešenie. No a Island som mala vyhliadnutý už predtým, lebo som dúfala, že sa mi podarí nafotiť polárnu žiaru a navštíviť miesta, ktoré som pred rokom nestihla.
 

Aká bola tvoja pracovná náplň? 

Pracovala som vačšinou 4 až 5 hodín denne, nebolo to nič ťažké, kŕmiť sliepky, malovať drevo na stavbu domčeka, domáce práce, občas nákupy a dohliadnuť na deti. Chvíľku mi trvalo, kým som si zvykla, že nesedím 8 hodín na zadku na kancelárskej stoličke, ale potom už som si to užívala.

Keďže si žila s lokálnymi, určite si zažila a videla množstvo vecí, ktoré bežní turisti cestujúci po Ring Road (pozn. cesta okolo celého Islandu, v okolí ktorej sú najznámejšie miesta ostrova) a okolí neuvidia. Môžeš nám dať tipy podobné na miesta?

Mala som naozaj obrovské šťastie, lebo rodina u ktorej som žila prevádzkuje travel agency a vďaka tomu som sa dostala na miesta, kam človek sám nemôže ísť. Určite odporúčam navštíviť islandské highlands, napríklad Þórsmörk alebo Laumanalaugar. Zážitok bola jazda na snežnom skútri po sopke Eyjafjallajökull, ktorá v roku 2010 paralizovala leteckú dopravu v celej Európe. Paradoxne jediné európske letisko, ktoré vtedy fungovalo bolo to v Keflavíku.

Ale sú miesta, na ktoré sa aj bežný človek jednoducho dostane, len nie sú úplne známe a nebude na parkovisku 30 autobusov. Moje tipy sú vodopády Gluggafoss, Kvernufoss a Bruarfoss, jaskyňa Grjótagjá, kde sa natáčali Game of Thrones a celý poloostrov Snæfellsnes, na ktorého konci je sopka, o ktorej písal Jules Verne v knihe Cesta do stredu Zeme.

Keď som objavila tvoj Instagram, hneď ma zaujali nádherné fotky hôr, zasnežených krajiniek. Kedy si sa začala venovať foteniu?

Prvý fotoaparát som dostala, keď som mala asi 10 rokov. Odvtedy som sem-tam fotila, hlavne na výletoch a dovolenkách. Celý život som skoro nič o fotení nevedela, iba som stláčala gombík. Keď sme prvýkrát boli za polárnym kruhom a pozorovali polárnu žiaru, zdalo sa mi neuveriteľné ako krásne ju vie človek odfotiť, keď vie ako na to. To ma asi najviac nakoplo, kúpila som si foťák a začala sa učiť. Som samouk, všetko robím systémom pokus-omyl, preto mi všetko tak dlho trvá 🙂 O fotení neviem ani zďaleka toľko, ako by som chcela, ale zatiaľ ma to baví. Samotné fotenie je super aktivita na odreagovanie sa a možno ešte kúsok viac ma zaujíma následný postprocess a úprava fotiek.

Na tvojom blogu ma zaujal článok o cestovaní popri práci na plný úväzok. Ľudia často používajú prácu ako výhovorku, prečo nikam nechodia. Ako sa tebe darí cestovať popri klasickej práci?

Ja vlastne ani tak veľa necestujem, hoci to tak môže z fotiek vyzerať. Tých 20 dní dovolenky, čo mám, sa snažím zmaximalizovať najviac, ako to ide. Ďalej existujú možnosti neplateného voľna alebo dnes veľmi populárny career break. Možností je neúrekom, len ich treba pohľadať a nebáť sa využiť.

Ktorá krajina z doposiaľ navštívených ťa najviac zaujala?

Každá krajina, ktorú som dodnes navštívila ma dostala niečím iným. V Nórsku to boli krásne fjordy, Lofoty a možnosť pozorovať kosatky dravé, na Islande vodopády, ľadovce a polárna žiara, v Kanade neskutočne krásne Rocky Mountains a jazerá také modré, že som tomu neverila.

V Škótsku ma prekvapili neuveriteľne milí a srdeční ľudia a v Dánsku a Švédsku sa mi páči životný štýl. Keď som bola mladšia, cestovala som viac do veľkých miest, držala sa v civilizácii. Odkedy pracujem full-time a som dennodenne medzi ľuďmi, utekám do prírody. Dnes keď cestujem, vyhýbam sa mestám, vyberám miesta, kde môžem byť chvíľu sama, ďaleko od stresu a hluku každodenného života. Miesta, kde môžem obklopená prírodou nabrať energiu na návrat do reality.

Kedže si sa učila švedštinu, vieš si predstaviť, že by si sa v budúcnosti presťahovala napríklad do Švédska alebo ti vyhovuje robiť si iba občasné výlety? 

Kedysi som veľmi chcela odísť a žiť v zahraničí, hlavne keď som sa vrátila zo Švédska. Bolo to pred 4 rokmi a situácia v krajine sa odvtedy dosť zmenila. Človek časom pochopí, že nikde na svete to nie je ideálne, všade sú problémy a ono to vôbec nie je také jednoduché odísť a začať odznova bez priateľov a rodiny. Momentálne som spokojná s tým, že môžem cestovať a páči sa mi život na Slovensku. Asi veľmi záleží od uhla pohľadu, ale myslím, že by sme mali byť vďační za to, čo doma máme. Slovensko je krásne, príležitosti tu máme, treba sa ich len chopiť. Nikto vám nezaručí, že ak nie ste spokojný tu, tak v inej krajine budete.
 

Posledná otázka nadväzuje na knihu, ktorú som nedávno čítala a spája sa mi so Škandináviou – dánsky fenomén šťastia hygge. V akých momentoch ty cítiš hygge?

Keď som na krásnom novom mieste, svieti slnko a mám okolo seba ľudí, ktorých mám rada. Alebo keď ležím doma na gauči s miskou cereálií a prezerám si na fotkách všetky tie momenty a miesta, na ktoré som sa mala možnosť pozrieť.

Danka, ďakujem za rozhovor. Ak by ste sa chceli inšpirovať pri plánovaní svojej cesty do niektorej zo severských krajín, pozrite si Dankin Instagram, Facebook alebo blog

Polar Girl Daniela: V drsnej severskej prírode mám niektoré miesta sama pre seba
Ohodnoťte článok

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ