Západné pobrežie Kaspického mora v sebe ukrýva čosi špeciálne. Na tomto území leží Dagestanská republika, ktorá je najjužnejšie situovaná autonómna oblasť Ruskej federácie. No tento článok nebude tak celkom o nej. Pozrieme sa skôr na to, čo ju robí výnimočnou oproti ostatným oblastiam. Je domovom mesta Derbent, ktoré je považované za najstaršie mesto v celom Rusku.
Derbent sa rozprestiera na úpätiach Tabasaranských hôr, ktoré sú súčasťou Veľkého Kaukazu. Vyznačuje sa jedinečnou mestskou štruktúrou. Je situovaný naprieč úzkym pobrežným pásmom rovinatých oblastí, ktoré sú široké nie viac ako 3 kilometre. Lemuje ho dvojica obranných stien, ktoré prechádzajú jeho šírkou a smerujú do Kaukazského pohoria. Samotná poloha meste a jeho opevnenia je veľmi strategická. Pôvodne bol Derbent založený ako pevnosť na ochranu hlavnej trasy karavanov od juhozápadnej Európy až po juhozápadnú Áziu a tomu účelu slúžila 1500 rokov, čo je viac než ktorákoľvek iná pevnosť na svete. Slúži aj ako jeden z dvoch prechodov cez pohorie, druhým je Darialská roklina. Poloha mesta umožnila jeho vládcom kontrolovať pozemnú dopravu a vyberať dane od prechádzajúcich obchodníkov. Súčasné meno mesta pochádza z perzského slova Darband, ktoré v preklade znamená zablokovaná brána.
Mesto je známe aj ako „Alexandrova brána“. Archeologický prieskum potvrdil, že táto „brána do Kaukazu“ sa môže pýšiť vyše 5000 ročnou históriou. Počas svojich dejín bolo mesto záujmom veľkého množstva impérií. Od prvého osídlenia v prvom tisícročí pred naším letopočtom bol Derbent iránskym mestom.
S postupom histórie sa mesto menilo. Jeho moderné meno vstúpilo do prevádzky v 6. storočí nášho letopočtu. V tomto období bol Derbent obnovený dynastiou Sásánovcov. Jeho nádherné dvojité kamenné múry tiahnuce sa od hôr k moru boli taktiež postavené za ich vlády. Steny dosahujú výšku 12 metrov a široké sú 3 metre. Staré mestečko Derbent bolo pôvodne postavené len medzi týmito múrmi, všetko, čo sa teraz nachádza mimo nich, je nové mesto. V centre týchto obranných stavieb na svahu kopca stojí pevnosť Naryn-Kala.
Na začiatku 7. storočia nášho letopočtu prešlo mesto do rúk Arabov. Tí nazývali mesto „brána brán“, čo taktiež naznačuje jeho strategický význam. Mesto bolo pod vplyvom Arabov premenené na dôležité administratívne centrum. S ich príchodom bolo zavedené nábženstvo Islam a z tohto obdobia sa tu nachádza najstaršia mešita Juma. Počas 9. storočia sa mesto mohlo pýšiť najväčším počtom obyvateľov na celom Kaukaze, ktorý presahoval 50 000 obyvateľov.
Po Araboch prešiel región do rúk Arménov, ktorí založili kráľovstvo trvajúce až do mongolskej invázie začiatkom 13. storočia. Až po skončení rusko-perzskej vojny sa Derbent spolu s veľkými časťami Dagestanu stal súčasťou Ruskej ríše.
V súčasnosti sú veľkým lákadlom Derbentu práve jeho mestské obranné múry, respektíve to, čo z nich zostáva. Okrem nich sa tu nachádzajú aj iné historické unikáty. Za zmienku stoja kúpele, nádrže či staré pohrebiská, ale aj Chánovo mauzóleum z 18. storočia.
