Má 22 a precestoval 19 krajín. Peter Vaľuš pochádza z malého mestečka Lipany na východe Slovenska, no aktuálne si žije svoj alpský sen vo Švajčiarsku. Pravidelne podniká cesty do rozličných kútov Zeme. S cestovaním začal ešte na strednej škole, kedy zistil, že jeho snom je objavovať svet. Naposledy navštívil Áziu, kde spoznával „chute“ Hongkongu a Taiwanu. Prečítajte si inšpiratívny rozhovor s týmto mladým cestovateľom.
Čo je pre teba najväčšou motiváciou, ktorá ťa podnecuje k cestovaniu?
Sú to jednoznačne zážitky, s ktorými sa potom môžem podeliť s kamarátmi, rodinou či kolegami. Viem, že bohatým ma nespravia peniaze, ale zážitky, spomienky, radosti, ale aj problémy, ktoré sa naskytnú. A druhá dôležitá vec je, samozrejme, zbierka magnetiek. ?
Kedy a do akej krajiny si podnikol svoju prvú cestu?
Prvýkrát, čo som sám vytiahol päty z domu bola Viedeň v roku 2007. Bolo to so sestrou a kamarátkou, v tom čase to bola pre mňa úplná exotika. ?
Dáva cestovanie po svete zabrať tvojej peňaženke?
Záleží to na tom, akým štýlom človek cestuje. Ja preferujem lowcost, čo znamená, že spím v spacáku pod holým nebom, v stane, v kempe či v aute. Naposledy sme spali na terase u pobrežnej stráže na Taiwane. Samozrejme, využívam CouchSurfing všade tam, kde sa dá. Ak to nie je možné, alebo už obsadené, využívam Airbnb. Takýmto štýlom ušetrím oveľa viac, ako keby som mal spať v štvorhviezdičkových hoteloch a jesť trikrát denne v reštauráciách. Jednoducho, prídeš tak o viac zážitkov a peňazí.
Nechýba ti domov? Alebo sa ako cestovateľ cítiš doma kdekoľvek?
Najprv som si to myslel, že som doma všade, ale poslednú dobu si uvedomujem, že domov je stále len jeden. Ten, kde sa mi viažu spomienky z detstva, kde sú kamaráti, s ktorými som vyrastal a podobne. No môj sen je cestovať a v takom prípade si nesmiem pripúšťať, že mi domov chýba, lebo v opačnom prípade by bol každý môj trip len na Slovensko.
Čo ti cestovanie dalo? Čo ťa naučilo?
Jednoznačne ma naučilo vďačnosti a pomohlo mi spoznať samého seba. Dalo mi veľmi veľa nových kamarátov, zážitkov, dobrých, ale aj tých horších skúseností (na tie najhoršie sa spomína najlepšie). Pomohlo mi pochopiť a vytvoriť si vlastný názor na niektoré krajiny, ktoré som navštívil. A v neposlednom rade ma cestovanie naučilo jednu dôležitú vec, a to, že nech sa deje čokoľvek, vždy sa nájde riešenie. Som teda pri riešení problémov oveľa pokojnejší, ako kedysi.
Má pre teba cestovanie po svete aj nejaké negatívne stránky?
Buď o nich neviem, alebo ich prevrátim na pozitívne. Ani obetovanie peňazí nevnímam negatívne, skôr to beriem ako dobrú investíciu pre svoj osobný rast.
Cestuješ s niekým, alebo navštevuješ krajiny radšej sám?
Nerobí mi problém ani jedno, ani druhé. Malé výletíky po Európe som absolvoval aj sám a na vzdialenejšie cesty som mal vždy spoločnosť. No ak so mnou ide niekto na cesty, musí to byť človek, ktorý je na „rovnakej vlne“ ako ja, aby som s ním vydržal viac ako dva dni ?.
Ktoré krajiny patria medzi tvoje vysnívané a ktoré z nich sa ti už podarilo navštíviť?
Vysnívanú mám celú planétu, ale ak to mám trošku priblížiť, tak jednoznačne Tibet a Island. Island som absolvoval pred dvoma rokmi a o rok sa tam opäť vraciam. Tibet musí ešte nejaký ten čas počkať, nechcem sa doň vrhnúť hneď teraz bezhlavo. Chcem byť na to pripravený, vieš, taký vnútorný hlas, ktorý ti povie áno, teraz je ten správny čas.
Pri cestovaní sa venuješ aj fotografovaniu, ktoré fotografie sú pre teba najcennejšie a prečo?
Sú to tie, pre ktoré som musel zo seba niečo obetovať, aby som ich získal.
Naposledy si navštívil Hongkong a Taiwan. Prečo práve tieto miesta, čím ťa oslovili?
Má to niekoľko dôvodov. Prvý je, že som vždy veľmi túžil navštíviť Áziu. Druhý, že sme s kamarátom Matúšom vychytali veľmi dobrú cenu na letenky. Tretí dôvod je, že som v priebehu posledného roka prečítal pár kníh, ktoré mi priblížili podstatu budhizmu a veľmi sa mi to zapáčilo. Návšteva Hongkongu bola pre mňa taký „detox“ od prírody, keďže vo Švajčiarsku ju mám všade okolo seba a neuškodí si sem – tam vyskúšať aj pár nocí v metropole.
V čom spočívala príprava na cestu? Máš nejaké rutiny, ktoré praktizuješ pred každou cestou?
U mňa je základ nájsť letenky za veľmi dobrú cenu a prípravu riešim tesne pred odchodom. Naposledy sme kupovali letenky vyše pol roka pred odletom a po kúpe som bol tak nabudený na cestovanie, že keď som si uvedomil, že do odletu je ešte 6 mesiacov, nastalo sklamanie. Preto sa tripom skoro vôbec nezaoberám, ako keby neexistoval, ale začnem ho riešiť až pár dní pred odletom.
Čo najzaujímavejšie si zažil pri svojej poslednej ceste?
Fúha, no máme jeden divný zážitok. Keď sme prišli okolo 10 večer do Národného parku Kenting, začali sme hľadať nejaké dobré miestečko, kde rozložíme spacáky. Došli sme k malému prístavu, kde bolo pár lodí, psov a pobrežná stráž v podobe jedného strážnika. Ten bol veľmi ochotný a dovolil nám spať von na terase pred strážnicou. Matúš mu ako poďakovanie daroval slovenskú Horalku, nech si pomaškrtí, veď určite ešte niečo také nejedol. No nanešťastie sa Matúš v noci zobudil na to, ako pán strážnik celú Horalku vyvrátil aj za sprievodu nepríjemných zvukových efektov ?.
Ako by si charakterizoval kultúru týchto krajín v porovnaní so Slovenskom? Aké sú rozdiely?
Prvá vec, čo ma na Taiwane prekvapila, boli pohľady domácich. Hlavne na juhu nie sú veľmi zvyknutí na európske tváre. Boli sme pre nich poriadni exoti, fotili si nás v nákupnom centre či na recepcii. Keď sme vošli do fastfoodu, tak celý stíchol. To sa mi v Európe teda nestáva. Ľudia boli veľmi usmievaví a veľmi nápomocní. Pamätám si, ako sa k nám pristavila teta s malým dieťaťom a ponúkla nám odvoz len preto, že nám videla batohy na chrbtoch. Sú tiež veľmi štedrí. Boli sme navštíviť chrám, aby sme mali nejaké fotky a hneď nás zahádzali jedlom, vodou a zaviedli nás aj do zakázanej časti, kde majú prístup len mnísi. Dostali sme tiež malý kurz meditácie. Toľko štedrosti z každej strany som dávno nezažil, v Európe sú ľudia viac uzavretí, každý si hľadí svoje.
Mal si možnosť trochu spoznať aj domácich obyvateľov?
U domáceho obyvateľa sme boli iba 2 noci a veľa sme toho spolu nenarozprávali. No 3 noci sme boli u Slovákov, ktorí tam žijú už viac ako rok a pol, tuším. Je to známy fotograf a blogger Photo and Traveling, mali sme neuveriteľné šťastie. Oni nám opísali celý Taiwan za pár dní. Čo mňa osobne najviac zaujalo, bolo, že dievčatá si schválne bielia pleť. To z dôvodu, že u nich ten, čo má tmavšiu pleť je vnímaný ako menejcenný. Odvíja sa to od toho, že celý deň pracuje von na Slnku. Ale ako hovorím, inak sú ľudia veľmi štedrí, obetaví a aj keď nerozumejú ani slovo, vždy sa snažia pomôcť. Pouličné jedlo je tam na každom kroku a veľa ľudí si teda doma vôbec nevarí. Akurát škoda toľkého smogu, ktorý, myslím si, vytvárajú tisíce či desaťtisíce skútrov. Zas Hongkong bol na tom čo sa týka ovzdušia úplne skvelo. No bolo možné pozorovať kontrasty, vedľa státisícového auta stála pozbíjaná chatrč či skoro v centre pri krásnom parku skupina bezdomovcov. No nemôžem povedať, že tam bolo špinavo, práve naopak, na to, že ide o takmer 8 miliónové mesto tam majú prekrásne čisto.
Čo ťa najviac prekvapilo pri návšteve týchto dvoch krajín?
Hongkong určite čistota mesta a veľmi dostupné ceny za všetko, či už je to preprava, jedlo alebo vstupenky. Na Taiwane zas to bielenie pleti u dievčat, to bolo pre mňa že: „Čo?!“.
Ak by si mal povedať 3 veci, ktoré sa oplatí vidieť v Hongkongu a 3 na Taiwane, ktoré by to boli a prečo?
V Hongkongu určite nášho couchsurfera Chrisa, potom kopček, ktorý sa nazýva The Peak, je z neho krásny výhľad na celé mesto a prejsť si časť Kowloom, ktorá je, podľa môjho názoru, trošku chudobnejšia. Bolo tam viac firiem, malých obchodíkov a lacné jedlo. Na Taiwane sa určite oplatí vidieť Taipei. My sme si ho veľmi neužili, lebo sme pálili hneď na východ do Taroka a cestou späť nám dva dni pršalo a ja som zabudol tašku s pasom a letenkami v autobuse deň a pol pred odletom, tak sme o zábavu mali postarané. No a určite si treba pozrieť Kaoshing, je to veľmi pekné a priestranné mesto, nebolo natlačené ako Hongkong. Tiež sa mi páčil Národný park Kenting.
Aké sú tvoje ďalšie cestovateľské plány?
Najbližšie to bude len niečo v Európe v priebehu júna. V auguste ideme vyšľapať Mont Blanc a v zime chcem opäť Áziu, no ešte nemám vybratú destináciu, myslím, že prvá výhodná letenka vyhráva ?.
Čo by si odporučil ľuďom, ktorí by chceli cestovať po svete, no stále nenabrali odvahu?
Záleží na tom, čo ľudí brzdí. Či je to strach z médií (kriminalita, epidémie, možné prírodné katastrofy), alebo je to v človeku samom, ktorý si neverí, že to zvládne. Čo sa týka médií, ja osobne z nich informácie nezískavam. Jednak im neverím a druhá vec je, že je to posledné miesto, kde by som hľadal odporúčania. Najlepšie je asi prostredníctvom sociálnych sietí písať si o aktuálnej situácii s ľuďmi, ktorí žijú na danom mieste. Samozrejme, je potrebné vypočuť si názory od viacerých ľudí. A ak si človek sám neverí, tak môžem uistiť, že nikdy necestujete sami, vždy na cestách nájdete ľudí, ktorí radi pomôžu, poradia, zasmejú sa s vami. Ako som povedal, nech sa deje, čo sa deje, vždy sa nájde riešenie.
Peťa a jeho neuveriteľné fotografie z ešte neuveriteľnejších miest môžete sledovať aj na instagrame valus_landscape_photos.
Autor článku: Bc. Zuzana Benková
