Cerro Rico sa nachádza vysoko v Andách na juhozápade Bolívie. Španielske kolónie jej dali pomenovanie „bohatá hora“, a to vďaka obrovským ložiskám striebra, ktoré obsahovala. Predpokladali, že celá hora bola vyrobená zo striebornej rudy. Dnes si však nesie iné pomenovanie.
Cerro Rico leží v blízkosti horského mesta Potosi. Stojí nad tým, čo kedysi bolo najväčším ložiskom striebra na svete. Zdroje drahých kovov boli také bohaté, že umožnili financovať celú španielsku ríšu a zapríčinili sa o zmenu priebehu histórie. Po stáročia tu indickí otroci ťažili striebro v ťažkých a nebezpečných horských podmienkach.
Už v roku 1545 bolo na úpätí hory postavené banské mesto. Niekoľko miliónov domorodcov bolo prinútených na tomto mieste pracovať v baniach. Pre nepriaznivé a nebezpečné pracovné prostredie stovky či tisícky z nich utrpeli smrteľné zranenia, umreli od vyčerpania, od hladu či na choroby. Po takmer piatich storočiach sa toto preťažovanie podarilo eliminovať, no podmienky, ktoré musia pracovníci znášať v útrobách hory sa zmenili len veľmi málo. Stále tu pri práci o život prichádzajú desiatky či stovky mužov a mladých chlapcov.
Na základe tvrdenia historika Eduarda Galeana sa odhaduje, že od 16. storočia hore podľahlo až 8 miliónov mužov. Niektorí kritici sa však domnievajú, že tento údaj je prehnaný a zahŕňa všetkých ľudí, ktorí opustili región, nielen tých, ktorí zomreli pri prácach v bani. Aj napriek tomu si Cerro Rico drží svoju prezývku „Hora, ktorá pojedá mužov“.
Ďalšou hrozbou, ktorá číha na tých baníkov, čo prežili nástrahy v podobe výbuchov či jedovatých plynov, je silikóza. Ide o ochorenie pľúc spôsobené dýchaním prachu. V modernejších baniach sa tento problém zvyčajne rieši tak, že z vrtnej špičky sa spustí prúd vody, ktorý zabraňuje prášeniu. Na Cerro Rico ale toto opatrenie chýba. Prach sa tu odvracia v dolnej šachte, kde ho baníci dýchajú rovno do pľúc. Akonáhle sa dostane do pľúc, spôsobuje zjazvenie pľúcneho tkaniva, ktoré je sprevádzané chronickými príznakmi podobnými bronchitíde či horúčke. Dochádza k strate hmotnosti, bolesti na hrudníku, slabosti či prípadne až smrti. Len veľmi málo ľudí sa pri tomto ochorení dožije veku 40 rokov. Na tomto mieste je každý mesiac ovdovených takmer 15 žien.
Po stáročiach prác a kopania sa táto „pasca smrti“ pre mužov a mladých chlapcov stala preplnená tunelmi či závrtmi, o ktorých geológovia hovoria, že sú príčinou vzniku rizika kolapsu celej hory. V skutočnosti sa už celá Cerro Rico znížila o niekoľko sto metrov, čo ma na svedomí rozsiahla ťažba počas španielskej monarchie.
Vláda sa chystá realizovať opatrenia vedúce k stabilizácii Cerro Rico a to tým, že vyplní 700 metrový vývrt, ktorý sa objavil v roku 2011. Niektorí miestni obyvatelia však tvrdia, že opatrenia nie sú dostatočné a požadujú úplný zákaz baníctva.
V dnešnej dobe sa už v baniach nepracuje v takej miere ako tomu bolo napríklad v 18. storočí. Po tom, čo budú striebro a cín z hory úplne vyčerpané sa naskytá nový potenciál tohto miesta, a to v podobe rastu cestovného ruchu. Je to jedna z najväčších nádejí mesta Potosi v súvislosti s jeho ekonomickou budúcnosťou.
