Vitajte na Filipínach, v krajine malých bielych zrniečok, v ktorých by sa jej obyvatelia mohli i kúpať. Ak vás ako prvá napadla ryža, máte pravdu. Ryža je dnes dôležitou potravinou viac než polovice ľudstva a práve Filipíny sú v súčasnosti jej najväčším importérom. Samotný štát sa skladá z úctyhodných 7 107 ostrovov, no pokiaľ ide o pestovanie ryže, najvýznamnejším je ostrov Luzon. Je najväčším a najľudnatejším ostrovom filipínskeho súostrovia. Jeho severnou časťou sa tiahne rozsiahle pohorie Kordillery s druhou najvyššou horou štátu Mt. Pulog, ktorá sa pýši výškou až 2,922 metrov nad morom. Toto pohorie skrýva okrem nádherných panoramat aj malú obec Babaue, ktorá je známa pre svoje ryžové terasy. Ležia v nadmorskej výške okolo 1 500 metrov nad morom a pokývajú plochu až 10 360 km². Takže prakticky celé pohorie je premenené na dômyselný systém terás pre pestovanie ryže.
Polia sú staré už dvetisíc rokov a boli vytvorené v ťažko dostupnom teréne len za pomoci primitívnych nástrojov miestnych obyvateľov. Obyvatelia tejto časti Filipín, kmeň Ifuguo sa v minulosti pýšil veľmi dobrou znalosťou vodnej mechaniky a prepracovaným postupom vytvárania kamenných stien. Stavba začala vždy na dne údolia masívnou stenou nezriedka vysokou aj 16 metrov, ktorá kopírovala terén okolitých kopcov. Po jej dokončení sa pokračovalo na ďalšiu, len s miernym prevýšením. V priebehu storočí sa tak s týmto komplexom terás obyvatelia Babaue prepracovali až k vrcholkom hor.
Voda, ktorú ryža nutne vyžaduje pre svoj rast, bola často krát privádzaná z veľkých vzdialeností. Veľa horských prúdov a prameňov stavitelia zviedli za pomoci bambusových trubiek, kaskád a vodopádov do kanálov vedúcich dole skrz ryžové terasy. Mnoho bambusových trubiek prechádza skrz veľký kus Kordiller a musíme uznať, že takýto úkon by bol najskôr veľkým orieškom aj pre modernú techniku. Systém zavlažovania stoviek poschodí terás nad sebou je dokonalý, vyžaduje však neustálu údržbu a opravy hrázd a kanálikov.
Postupne ako ryža rastie sa zvyšuje i hladina vody v terasových políčkach. Vodné terasky sa na hladine trblietajú a hrajú všetkými odtieňmi zelenej a hnedej. Ryžové terasy sú najkrajšie, keď sú plné zelene, teda tesne pred žatvou. Nádherný pohľad sa ponúka aj v momente, kedy farmári sadia novú ryžu. Banaue sa však oplatí navštíviť po celý rok. Len občas tu stretnete obyvateľa niektorej z mála dediniek, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú. Všetci sú však veľmi milý a pohostinný. Aj napriek malému počtu osídlených miest sa tu nájde pár obchodíkov so suvenírmi, kde veľkým hitom sú sošky Boha Bolula, sediaceho na boku so skríženými rukami. Miestny obyvatelia tohto Boha uctievajú ako ochrancu ryžových polí.
Stovky generácii, si po mnoho rokov predávali skúsenosti a techniku tradičných spôsobov práce na ryžových poliach a tak postupne vytvárali krok po kroku túto malebnú krajinu. V posledných rokoch bohužiaľ záujem o pestovanie ryže na terasách upadá. Obzvlášť mladí Filipínci vidia svoju budúcnosť skôr vo väčších mestách. Vláda sa preto rozhodla dotovať miestne obyvateľstvo pre udržanie terás a pre jeho zachovanie aj pre budúce generácie.
Výlet do malého horského mestečka Banaue však nie je jednoduchý. V blízkosti sa totiž nenachádza žiadne letisko, kde by sa pravidelne lietalo. Najbližšie je mesto Manila, ktoré je vzdialené od ryžových polí 350 km. Riešenie autobusovej dopravy na Filipínach nie je práve ideálne, preto je najlepšou alternatívou prenajať si auto alebo dodávku, ideálne aj so šoférom, ktorý vás zavedie presne do cieľa vašej cesty. Táto oblasť Filipín skrýva okrem nádhernej prírody aj obdivuhodné dielo ľudských rúk, označované i ako 8 div sveta. Od roku 1995 je tiež súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
