Cestovanie a práca v zahraničí je medzi mladými veľmi obľúbená záležitosť. Svoje o tom vie aj Žofka Žilková, mladá Slovenka, momentálne pracujúca na Islande. Ako sa jej žije na ostrove ľadu a ohňa, čo hovorí na miestnych a kam odporúča sa ísť pozrieť zistíte v nasledujúcich riadkoch príjemného rozhovoru.
Povedala by si, že niekedy budeš žiť na Islande?
Ak by sa ma to niekto opýtal pred dvoma rokmi určite by som sa len zasmiala a pokrútila hlavou. Ja som si ani nemyslela, že mám v sebe toľko odvahy, aby som sa zbalila a odišla. A ešte k tomu sama!
Čím ťa Island očaril najviac?
Prírodou! Bývam pod najväčším ľadovcom v Európe. Takú dobrú vodu, aká je tu som ešte nepila a taký čistý vzduch nedýchala. Najradšej to tu mám v lete, keď je vo vzduchu cítiť bylinky. Pracujem v Country hoteli uprostred ničoho. Okolo sú len kopce a krásne výhľady. Po ceste behajú ovce a kone…keď mi je pod psa, tak idem k jazeru, ľahnem si na mach, zakričím si. Je to super
Ako by si ho charakterizovala?
Je krásny, zelený, voňavý, čistý, nedotknutý. Plný vodopádov, gejzírov, teplých prameňov a bezstarostných ľudí.
Koľko času je podľa teba potrebné stráviť na ostrove aby ho človek skutočne zažil?
To je veľmi individuálne a závisí to od toho, za akým účelom na ostrov prídete. Ja ako človek, ktorý sem prišiel pracovať, som potrebovala mesiac. Ako turistovi mi stačilo 10 dní, precestovaných s kamarátmi, ktorí prišli na konci leta na návštevu. Závisí to aj od ľudí, s akými sa počas svojho pobytu stretnete. Náš hotel je spojený s farmou, takže som obklopená domácimi farmármi, ich deťmi, zvieratami a svojským humorom. Na takomto mieste to ide podľa mňa omnoho rýchlejšie ako v Reykjavíku.
Aká je mentalita domácich?
Oni sú strašne v pohode. Musíte sa však pripraviť na vysoký stupeň sarkazmu. Žijú humorom a žartíkmi. Dokonca aj moja šéfka, staršia pani, nemyslí na nič iné, len ako si z niekoho vystreliť. Nikam sa neponáhľajú, žiadny stres, milujú „coffeebreak-y“ a všetko robia s úsmevom. Ak sa niečo nestihlo dnes -nevadí, veď aj zajtra je deň. Neviem, aké je to s ľuďmi v iných častiach ostrova, ale tu sú naozaj veľmi priateľskí a otvorení. Čím viac srandičiek a posmeškov, tým lepšie. Ak vás nemajú radi, budú k vám veľmi milí a slušní, ale nezistíte aký vtipný ten islandský národ naozaj je.
Čo vravíš na Islandskú kultúru a tradície?
Tie sú veľmi zaujímavé. Pre mňa veľmi vtipné. Na všetko tam majú legendu. O elfoch, či skrytých ľuďoch. Ku všetkému existuje nejaká balada.
Napríklad taký Valentín je pre nich úplne bežný deň. Majú však deň priateľov a manželov na konci januára, kedy musia muži behať okolo domu s nohavicami oblečenými len na jednej nohe a dievčatá im majú pripraviť niečo milé – navariť večeru alebo upiecť koláč. Na konci februára je potom deň manželiek a priateliek, ktoré našťastie nebehajú polonahé okolo ničoho. Musia len zjesť koláč, ktorý im pripravia ich polovičky.
Na Islande majú neuveriteľné množstvo bálov. Naposledy sa všade konal bál pod názvom þorrablót. Pointou je, že pár ľudí zvolených v predchádzajúcom roku, si robí srandu z ostatných známych, susedov, rodinných príslušníkov. Ak si z vás nespravia srandu, nie ste dôležitý. Berú to dokonca ako urážku, ak neboli súčasťou šou.
Páči sa ti ich jazyk? Snažíš sa ho učiť?
Na začiatku som veľmi bojovala, aby som islandčinu dokázala vôbec počúvať. Je veľmi náročná na výslovnosť. Snažím sa ju učiť odkedy som prišla, no viem možno 50 slov. Veď ja to po nich neviem ani zopakovať . A ak sa mi to náhodou podarí zopakovať, nepodarí sa mi to zapamätať. Ale už aspoň niečo rozumiem.
Podarilo sa ti vidieť polárnu žiaru?
Podarilo! Nevidno ju však tak často, ako by si človek myslel. Pamätám si, aká som bola sklamaná prvýkrát. Normálne som si povedala, že či toto je to, kvôli čomu sa ľudia tak bláznia. Ale keď som ju videla v plnej kráse (zeleno-ružovo-žltú), tak som to pochopila. To človek jednoducho musí vidieť na vlastné oči. Je to pecka!
Kúpala si sa v termálnom prameni?
Jeden sa dokonca nachádza 20 minút autom od nášho hotela. Naši šéfovia nám to na jeden večer celé prenajali. S vínom, občerstvením a s obsluhou. Človek tam dokáže sedieť aj dve hodiny.
Tvoj najsilnejší zážitok?
Neviem či dokážem vybrať jeden konkrétny. Asi polárna žiara, alebo ľadovec . Jazdenie na snežných skútroch. Ľadovcové jaskyne.
Island radšej v zime, či v lete?
Pre mňa určite v lete. Uvidíte naozajstné farby Islandu. Všetko je krásne zelené a dá sa kempovať. Ale musíte sa zmieriť s tým, že neuvidíte polárnu žiaru. Veľa ľudí na ňu totiž v lete čaká. Chýba tomu však veľmi dôležitý prvok – tma.
Má to samozrejme svoje čaro aj v zime, ale môže sa stať, že z desaťdňovej dovolenky budete cestovať len počas piatich dní- často zatvárajú jedinú hlavnú cestu, ktorá tu je kvôli silným víchriciam. Na jednom mieste sa môžete zaseknúť aj na dva dni. A ani tú polárnu žiaru nemáte zaručenú.
Ako zvládaš premenlivé počasie na ostrove? Vraj sa vraví: „Ak sa Vám zdá, že je zlé počasie, o desať minút bude ešte horšie.“
Najhoršie bolo zvyknúť si na neustály vietor a dážď. Toto leto bolo aj extrémne chladné. Ani neviem či sme mali viac ako 15 stupňov. Pred rokom počas zimy sneh napadol a hneď sa aj spustil. Teraz je to všetko zapadnuté už vyše troch mesiacov.
A ten slogan naozaj sedí, dokonca ho majú aj na suveníroch. Jedno také tričko som doniesla aj bratovi na Vianoce.
Naučila som sa však jednu dôležitú vec. Môže snežiť, môže pršať.. ale dôležité je, že nefúka. Vtedy to je skvelé počasie.
Máš obľúbené miesto na ostrove?
Mám dve. K jednému mi stačí vyjsť na strmší kopec – je tam jazero, ktoré patrí k našej farme. Ponúka nádherný výhľad na ľadovec, ticho a vôňu! Druhé miesto sa nachádza smerom na Reykjavík. Je ním vodopád Háifoss. Žiadni turisti, len krásny obraz prírody.
Päť miest, ktoré musí turista vidieť.
Len päť? Hmm. Dúhové hory, Háifoss, ľadovec a ľadovcovú lagúnu, Gejzír, Reykjavík. Ale to je ťažké. Podľa mňa musíte vidieť viac ako desať miest – čierne pláže, sopky, vodopády, horúce pramene…