V sobotné popoludnie sme odložili všetky domáce práce a ostatné povinnosti bokom. Potrebovali sme totiž aspoň aký-taký kontakt s prírodou, preto sme sa vybrali objavovať okolie. Cieľ nášho mini výletu sme si dopredu neurčili, nechali sme sa viac-menej viesť našou intuíciou a zmyslom pre orientáciu. Potreba odreagovania sa bola tak silná, že nás doviedla na zázračné miesto nazývané Pietracamela.
Najprv som si myslela, že smerujeme do nekončiacich sa kopcov a nachádzame sa v akejsi rozprávke či krajine zázrakov. Kľukatá a strmá cesta sa zdala byť takmer nekonečná, no napokon sme dorazili do nášho vopred nenaplánovaného cieľa.
Hneď ako sme vystúpili z auta, privítal nás ohromujúci výhľad na okolité hory. Nebudem klamať, mne takmer vyrazil dych. Našťastie sme mali k dispozícii dostatok kyslíka, vzduch je totiž na tomto mieste úplne odlišný, takmer horský. Veď koniec koncov, toto mestečko leží v nadmorskej výške viac než 1000 metrov nad morom. Natrafili sme na manželský pár z Kanady, ktorý sa taktiež kochal neuveriteľným výhľadom. Na tom, že sme tu stretli dvoch kanaďanov nám neprišlo nič divné či nezvyčajné, veď predsa len, nachádzali sme sa na turistickom mieste.
No po pár minútach a niekoľkých metroch ďalej sme zistili, že pravdepodobný počet turistov v deň našej návštevy neprevyšuje číslo 5. (Teda my traja a oni dvaja.) Spočiatku to na nás pôsobilo ako mesto duchov, v ktorom raz za dve hodiny vidíte starú babičku vyjsť zo svojho domu, poprechádzať sa a vrátiť sa naspäť. No dojem mesta duchov pominul v momente, keď sme vošli hlbšie do mestečka. Nespočetné množstvo schodov pomedzi úzke uličky vytvárali dojem, akoby sme sa vrátili v čase v romantickom filme. Množstvo kvetov rozličných druhov, domy rôznych tvarov či farieb a terasy poskytujúce výhľad priamo na krásne zelené kopce, to všetko vyzeralo ako dokonalá scéna pre film.
Krajina navôkol sa vyznačuje prítomnosťou strmých svahov pokrytých prevažne bukovými lesmi. Mestečko leží na severných svahoch pohoria Gran Sasso. Ukrýva sa vo vápencových skalách a nachádza sa na pravej strane rieky Rio Arno. V roku 1991 bola na tomto území založená prírodná rezervácia Corno Grande di Pietracamela. Toto územie je taktiež prirodzeným prostredím kamzíka apeninského, ktorý sa stal jeho symbolom. Striedajú sa tu strmé útesy, alpské lúky a zalesnené plochy s bohatým porastom.
Pietracamela a jej okolie ponúka mnoho aktivít, od turistiky po horských chodníkoch, cez jazdu na horskom bicykli až po lezenie vo vysokých nadmorských výškach. Na vlastné oči sme mali možnosť pozorovať skupinu horolezeckých nadšencov, ktorí sa smelo odhodlávali zdolať miestnu skalu (alebo skôr skalisko). Ak však nie ste na takéto druhy aktivít a preferujete skôr vizuálnu stránku, toto miesto je ideálne na krásne scenérie ako vystrihnuté z filmov.
My sme sa na hlbšiu turistiku, okrem stúpania po schodoch a užívania si výhľadov, kvôli počasiu neodhodlali. Z diaľky sme mohli vidieť, že sa blíži prinajlepšom dážď, ak nie búrka. Preto sme posledných pár minút venovali „fotošútingu“ a smerovali naše kroky späť dole k námestiu. Počas toho, ako sme sa vracali, sme opäť natrafili na kanadský pár. Prehodili sme zopár viet. Vďaka nim sme zistili, že momentálne na tomto mieste žije len 25 obyvateľov, no v lete sem často prichádzajú turisti za turistikou a v zime za lyžovaním či bežkovaním.
Pred dažďom sme sa stihli ukryť v miestnej malej kaviarni. Privítal nás starší pán v rokoch, ktorý nám ochotne pripravil kávu (asi najchutnejšiu akú som tu pila). Mali sme možnosť si opäť trochu precvičiť svoje vedomosti z talianskeho jazyka, pretože nám začal opisovať okolie. Fakt, že momentálne tu žije len niečo málo cez 20 ľudí nás už neprekvapil, no zaujímavosťou pre nás bolo, že neďaleko sa nachádza sedačková lanovka, ktorá vás vyvezie priamo ku Gran Sasso do výšky približne 2000 metrov nad morom. Ukázal nám aj pohľadnice, ktoré podrobne popísal. Na jednej z nich bolo vyobrazené spomínané pohorie, ktoré sa nápadne podobá na postavu ležiacej ženy. Gran Sasso je obľúbeným miestom turistov. Nachádza sa tu početná sieť turistických trás a zo všetkých kútov je prakticky možné prechádzať hustou sieťou chodníkov.
Príjemne naladení, odreagovaní a s dobrou náladou sme sa vrátili späť do miesta nášho dočasného pobytu, Terama.
Foto: Simona Mičová, Zuzana Benková
