Po úspešnom absolvovaní skúšok na univerzite a s oficiálnym príchodom leta sa nám naskytlo o trošku viac voľného času. Keďže sme chtivé žurnalistky, prirodzene nás to tiahne objavovať a spoznávať. Mesto Ancona nám ako nápad na výlet vnukli naši grécki spolubývajúci. A my naše rozhodnutie poslúchnuť neľutujeme.
Ancona je talianske mestečko na pobreží Jadranského mora, ktoré je zároveň významným prístavom. Je hlavným mestom regiónu Marky a provincie Ancona. Pre lepšiu orietnáciu, Ancona leží 200 km od mesta Bologna a 280 km od Ríma. Mesto bolo založené Grékmi a neskôr prevzaté rímskym cisárom Trajanom, ktorý sa zaslúžil o rozšírenie prístavu. Súčasťou Talianska sa Ancona stala v roku 1860. Počas prvej svetovej vojny bolo mesto bombardované rakúskymi flotilami a počas druhej svetovej vojny utrpelo vážne škody z bombových útokov spojencov.
Samotný prístav bol pôvodne chránený len lakťovitým výbežkom. Na základe toho mesto dostalo svoje meno. Pochádza z gréckeho slova „angkon“, čo znamená lakeť. Je fascinujúcim miestom, kde sa spája história s moderným životom.
Náš výlet sme začali skoro ráno. Plán bol nasledovný. Odviesť sa autobusom z Terama do Ancony s predpokladaným príchodom približne o 8:30. Nasledovať malo objavovanie a bádanie mesta do sedemnástej hodiny večernej. Hlas šoféra počas cesty v autobuse nám oznámil, že pasažieri, ktorých cieľom je Ancona môžu vystúpiť. V duchu som si povedala, super, dáme si kávu a pustíme sa do bádania. Bola som zrejme ešte v akomsi polospánku. Prebudil ma až fakt, že sa nachádzame 15 kilometrov od nášho cieľa. Vpravo pole, vľavo cesta. Myslela som si, že stále cestujem a len sa mi sníva. No o pravde ma presvedčila najbližšia dopravná značka, na ktorej svietilo bielym písmom: „Ancona 15 km“. Ale ako sa vraví, trpezlivosť ruže prináša. Tak sme trpezlivo čakali ďalších 60 minút na mestskú hromadnú dopravu do Ancony a ďalšiu takmer hodinu nám trvalo dostať sa do mesta.
No to, čo prišlo po „nevydarenom“ príchode stálo za to bezradné čakanie na zastávke. Privítalo nás naozaj krásne mesto, slnečné počasie a nedeľný pokoj. Prvé naše kroky viedli smerom do centra. Po ceste sme natrafili na pamiatku s názvom Ponta Pia. Tento oblúk je starobylou bránou do mesta a významným dielom barokového štýlu. Bol postavený na pokyn pápeža Piusa VI. v rokoch 1787 až 1789. Časť fasády otočená smerom na more pozostáva z istrijského kameňa a zdobia ju barokové prvky. Druhá strana smerom do mesta je vyrobená z pieskovca a je bez zvláštnych ozdôb.
V centre mesta sme zistili, že nedeľu berú taliani asi príliš vážne. Na námestí Piazza del Plebiscito nebolo takmer ani nohy. Na naše prekvapenie sa však po chvíli začali všetci zbiehať okolo kostola San Domenico. Táto veľkolepá budova zakončuje hlavné námestie. Kostol bol postavený v rokoch 1765 až 1788 na návrh rímskeho architekta Carla Marchionniho. Uchováva v sebe mnoho umeleckých diel, od sôch až po medailóny.
Po niekoľkých (veľa) schodoch a krásnych výhľadoch na more sme sa ocitli pred ďalšou známou pamiatkou Ancony. Duomo di Ancona, alebo Ancona Cathedral stojí na mieste bývalej akrolopy gréckeho mesta a ponúka výhľad na mesto a jeho záliv. Je príkladom zmiešaných románsko-byzantských a gotických prvkov.
Ancona sa môže pýšiť rozsiahlym prístavom, kde je možné vidieť množstvo komerčných ale aj nákladných lodí. Na západnom okraji prístavu nájdete množstvo nádherných rybárskych lodí, plachetníc a jácht. Ďalej smerom na východ prejdete obrovským sektorom lodeníc a komerčnej lodnej dopravy.
Počas prechádzky po prístave sa dostanete až ku kultovému oblúku Trajan. Nachádza sa v srdci prístavu a je symbolom historickej minulosti Ancony. Bol postavený na počesť veľkého cisára Trajana, ktorý pomohol rozvinúť mesto. Oblúk siaha do výšky 18 a pol metra a široký je 3 metre. Vyrobený je z tureckého mramoru. Okrem toho, že je skvelým miestom na vytvorenie krásnych fotografií, po oboch jeho stranách sa nachádza kamenný chodník, ktorý poskytuje fantastický výhľad na prístav.
Po navštívených miestach a pamiatkach nám vyhladlo, tak sme čas obeda strávili na príjemnej terase v centre mesta. Po obede nechýbal typický dezert tiramisu a espresso. Počas cesty na stanicu sme mali možnosť v priamom prenose vidieť vylodenie sa dvoch obrovských nákladných lodí, ktoré priplávali z Grécka. Dopravili neskutočné množstvo kamiónov s rozličnými druhmi tovarov.
Okrem toho, čo sme mali možnosť vidieť, sa v Ancone nachádza oveľa viac zaujímavých miest. Len kúsok po pobreží sa nachádza nádherný záliv Portonovo. Táto časť pobrežia má niekoľko pláží, ktoré ponúkajú tiché a prostredie a tým ideálne miesto na relax.
Nad plážou Passetto sa nachádza pamätník prvej svetovej vojny vyrobený z bieleho mramoru. Bol postavený v roku 1930 silne ovplyvnený štýlom fašistickej éry a dekoratívnymi motívmi. Stojí na vrchole dlhého dvojitého schodiska. Zaujímavosťou tejto pláže je aj starý rybársky prístav s jaskyňami vtesanými do skalných útesov. Pôvodne ich rybári používali na uskladnenie lodí. Počas jasných dní je z pamätníka možné vidieť chorvátske pobrežie.
V srdci prístavu sa nachádza aj zaujímavá stavba z 18.storočia. Pentagonálna budova bola pôvodne postavená ako karanténna stanica pre chorých a malomocných. Je jednou z najznámejších budov v Ancone. Vo vnútornom nádvorí sa nachádzajú nádherné oblúky a v strede areálu je umiestnená veľká pamiatka s dizajnovými prvkami.
V Ancone sa tiež nachádza rímsky amfiteáter, respektíve dnes už len jeho zrúcaniny. Bol postavený na svahu Monte Guasco, na ktorom stojí aj katedrála. K amfiteátru je pripojená aj budova, o ktorej sa predpokladá, že bola gladiátorskou školou.
Nájdete tu však aj archeologické múzeum, ktoré je jedným z najprestížnejších v Taliansku. Nachádza sa tu veľké množstvo prehistorických a rímskych artefaktov z hrobiek, ale nájdete tu aj nálezy z paleolitu až po ranný stredovek.
Ak náhodou plánujete výlet či dovolenku do Talianska a máte radi atmosféru Jadranu, určite odporúčam navštíviť aj toto m(i)esto. 🙂
