Podmanivý Lisabon – kam vás vezme na rande?

Západ slnka, červené strechy a v diaľke more
Lisabon a západ slnka (depositphoto)

Ako spoznať Lisabon v celej jeho kráse? Na ktoré miesta vás vezme, ak sa rozhodnete dať mu šancu a ísť s ním na rande? Do ktorých podnikov by ste rozhodne mali vkročiť pri návšteve tohto podmanivého mesta? Na nielen tieto otázky sa vám pokúsim poskytnúť odpovede. Nie z pohľadu turistky, ale z pohľadu Slovenky, ktorej nekonečná láska k Lisabonu ju i do tretice opäť priviala na toto miesto. Tentokrát na dobu neurčitú. Poďme sa spoločne pozrieť na to, aké typy podnikov a miesta si pri návšteve Lisabonu nemôžete nechať ujsť! 

Okúzľujúci, farbami hrajúci, kachličkami vyzdobený, nostalgiou nadýchaný, nevšedný. No predovšetkým jedinečný. Taký je on. Lisabon. Hlavné mesto Portugalska, do ktorého sa hneď zamilujete! Či chcete, či nie. Nepýta sa vás. Jednoducho vás opantá svojím podmanivým čarom. Kúzelník jeden! Hneď si vás získa. Prvým zahryznutím sa do pastelu de nata, prvým započutím ťahavých tón fada, prvou prechádzkou po čarovnej Alfame, prvým výhľadom z jedného z jeho nespočetných miradour. 

Ani sa nenazdáte, zrazu vás má! Ste chytení v jeho sieti. Opantaní! Chtiví vidieť jeho krásy z každého uhla! Odhodlaní oddať sa mu a spoznať ho! A ja vám, milí čitatelia, veľmi rada poradím, ako na to! 

Skupina 5 luďí, 3 ženy a dvaja muži
Jeden z večerov v bare Ferroviario

Raňajkujte v padarii!

Padarie sú mojou Achillovou pätou. Mojou slabinou. Nikdy ma neomrzí do nich chodiť. A ani vás by nemalo! Minimálne, pokým sa budete nachádzať v Lisabone! Hoci slovo “padaria” v preklade znamená “pekáreň”, pre mňa sú akýmsi prepojením kaviarne, cukrárne, pekárne a reštaurácie. Sú zvláštnym, jedinečným miestom, ktoré v sebe symbolizuje hlboko zakorenenú, portugalskú kávovú kultúru.  

Pre Portugalcov je káva posvätná. Sú jej veľkými “aficionados”, teda fanúšikmi. Ak i vy, milí čitatelia, obľubujete kávu a chystáte sa do Lisabonu, ubezpečujem vás, že sa máte na čo tešiť! Portugalci si časom vytvorili vlastný kávový slovník. Akúsi špeciálnu reč, akou hovoria iba oni. O ňom si povieme v ďalších blogoch! Teraz vám pomôžem porozumieť aspoň jej základnému pojmu, akým je bica! Ak si chcete objednať malé, veľmi silné espresso, vypýtajte si “uma bica”. Väčšinou je to malý shot kávy, ktorý si domáci vypýtajú za pultom, kde ho hneď aj vypijú. V lokálnych padariách za bicu nezaplatíte viac ako 0,80€ .

Pohľad ma presklený vchod pekárničky
Pekáreň A Padaria Portuguesa (zdroj: Depositphotos)

Dajte si ale dobrý pozor! Ak si vypýtate bicu, porozumejú vám iba v Lisabone. V ostatných častiach Portugalska si objednajte klasické “um café”. Slovo bica vzniklo skrátením vety “Beba isso com açúcar!”, ktorá v preklade znamená “Pi to spolu s cukrom!”. Domáci hovoria, že tento názov pochádza najmä z čias, kedy si Portugalci ešte len na chuť kávy zvykali. Ako samotný preklad prezrádza, spočiatku im nebola asi veľmi po chuti. 

Nepite iba kávu ako Portugalci, ale raňajkujte ako oni! K bice si objednajte buď “croissant mista” alebo “tosta mista”. Oba sú plnené syrom a šunkou. Rozdiel je iba v tom, že tosta je zapekaný chlebík, a teda celková chuť je slaná, kým croissant je sladký. Ja osobne preferujem croissant, ktorého sladká chuť vytvára spolu so slaným syrom a šunkou nezameniteľnú, jedinečnú kombináciu. 

Môj tip: Medzi moje najobľúbenejšie padarie patrí jednoznačne A Padaria Portuguesa, Padaria do Bairro a A Brasileira. Prvé dve spomenuté nájdete takmer na každom rohu, pričom ich interiér je všade takmer identický, takže je iba na vás, do ktorej sa rozhodnete ísť. V kaviarni A Brasileira sa vôbec po prvýkrát použilo pomenovanie bica, takže je jeho rodiskom. 

Vychutnajte si galão a pastel de nata vo Fábrice de nata!

Ak by som mala menovať jedno miesto, kde typický portugalský koláč, pastel de nata, chutí najlepšie, nebola by to klasická pastelaria. Naopak, bol by to jeden veľmi špecifický podnik, do ktorého musíte pri návšteve Lisabonu určite nazrieť! Fábrica de nata na Praça dos Restauradores si vás okamžite získa. A to najmä jej jedinečnou atmosférou! Hneď, ako do nej vstúpite, pochopíte jej samotný názov. 

Ocitáte sa v zázračnej fabrike! Spoza skla sa na vás usmieva sympatická pekárka, ktorá pred vašimi očami vaľká cesto, tvaruje ho do formičiek, a upečené cesto pastelov následne napĺňa žĺtkovou plnkou. Nad hlavami vám vŕzgajú koľajničky, po ktorých sa pohybujú plechy pastelov. Pastelov, ktoré vám o malú chvíľku pristanú na tanieri. Ešte horúce, posypané škoricou a cukrom, s plnkou roztápajúcou sa na na jazyku a krehkým cestom padajúcim na tanier pri každom zahryznutí. Pri tak božskom pocite zavriete oči. A keď ich znova otvoríte, obzriete sa naokolo. Nádherné visiace lustre, atramentovo modré kreslá, modro-biele azulejos vytvárajúce obraz Belému. Zrazu máte pocit, že toto nie je realita. Ocitáte sa v akejsi zázračnej portugalskej verzii Charlieho a továrne na čokoládu

Koláč tvaru kruhu s pripečenými krajmi a tvarom muffiny
Pastel de nata (zdroj: Depositphotos)

Môj tip: Objednajte si k pastelu aj galão! Táto káva, pozostávajúca z troch štvrtín nenapeneného mlieka a jednej štvrtiny espressa, sa podáva vo vysokom sklenenom pohári a je rozhodne ďalšou z najtypickejších druhov portugalských káv, ktorú pri návšteve Lisabonu musíte ochutnať! A ak bažíte po ozajstnom poznaní Portugalska, tak ako po zakusnutí sa do pastelu, v samotnej Fábrice sa môžete dočítať, ako a kde tento typický portugalský koláč pôvodne vznikol. Alebo počkajte a ja vám o tom poviem v niektorom z ďalších blogov! 🙂

Obedujte tradičné jedlo v lokálnej tasce 

Ak sa na okamih túžite ocitnúť medzi lokálnymi Lisabončanmi, choďte sa najesť do miestnej tascy. Podnik, do ktorého spočiatku chodili iba pracovníci s cieľom zohriať si vlastné jedlo a kúpiť si k nemu víno alebo kávu, sa stal neodmysliteľnou súčasťou lisabonskej kultúry. Symbolom domova, pohostinnosti, spolupatričnosti. Neskôr toto miesto priťahovalo žurnalistov, spisovateľov, umelcov a ďalších bohémov.  

Tascu spoznáte hneď z ulice. Vašu pozornosť ihneď upúta ponuka denných špecialít (“pratos do dia”), ručne napísaná na papieri alebo tácke a nalepená na okne tascy. Neváhajte ani na sekundu a vstúpte do nej! Odrazu sa ocitnete v malom, zväčša rodinnom podniku, obklopení domácimi. Steny interiéru sú zdobené kachličkami, azulejos, fotografiami známych spevákov fada, alebo suvenírmi predstavujúcimi futbalové mužstvá. Veľmi rýchlo tak zistíte, či majiteľ tascy zaryto podporuje svoj obľúbený tím alebo chce do podniku prilákať fanúšikov viacerých tímov. 

Pre domácich Lisabončanov je stretnutie sa v tasce niečo ako spoločenská udalosť dňa. Rozoberá sa v nej počasie, politická situácia štátu, ako aj úspechy a zlyhania ich futbalových hrdinov. No nie je to iba atmosféra, pre ktorú sa tascu oplatí navštíviť. Jedlo! Božské, cenovo dostupné, typické. Servírované na tácke alebo obyčajnom tanieri. Ceny jednej porcie sa zväčša pohybujú okolo 5-7€. A poviem vám, že je ho teda hojne. Z pravej tascy sa vždy odchádza s plným žalúdkom a rozopnutým gombíkom na rifliach (teda, aspoň v mojom prípade). O portugalskej láske, ktorá ide cez žalúdok, sa budete môcť dočítať čoskoro v jednom z ďalších blogov. 

Malá miestnosť obložená modrými kachličkami na vrchu starodávne šálky zavesen a na stenách rôzne obrazy
Miestna tasca (zdroj: Depositphotos)

Môže sa stať, že ak svoju porciu nedojete, z kuchyne na vás bude kuchárka ustráchaným hlasom kričať a pýtať sa, či vám nechutilo. Personál je milý, starostlivý, večne sa usmievajúci. Nevadí, ak mu nerozumiete a on nerozumie vám. Na tom nezáleží. Ľudia pracujúci v tasce hovoria univerzálnym jazykom – úsmevom, ktorí vás hneď dostane. 

Môj tip: Dôležité je uvedomiť si, že tascy neprijímajú rezervácie a väčšina z nich je preplnená medzi 13:00 a 14:00 hodinou. Ak plánujete teda v tasce obedovať, skúste prísť o čosi skôr a obsadiť si stôl. Iba málo z nich je otvorených večer. Jednou z takých je A Tasca do Chico, v ktorej si môžete večeru vychutnať pri živom fado vystúpení. Viac o fade samotnom sa môžete dočítať v blogu Lisabon, ako ho nepoznáte.

Vychutnajte si večerný drink na jednom z nespočetných rooftop barov

Ak sa ľudí žijúcich v Lisabone spýtate, čím je toto mesto také jedinečné, takmer všetci vám poskytnú tú istú odpoveď. Luz, v preklade svetlo, je to, čo odlišuje portugalské hlavné mesto od ostatných európskych metropol. Nielen to denné, ktoré osvetlí i tú najskrytejšiu uličku Alfamy a vás nechá v nemom úžase. Rovnako podmanivé je i to, ktoré slnko naňho vrhá iba zopár chvíľ pred západom. No ani potom Lisabon neprestane žiariť. Naopak, v noci je rovnako čarovný. Možno ešte viac. 

Modrá obloha, výhľad na most a socha farebnej ženy
Bar Rio Maravilha (zdroj: Depositphotos)

Túto nádhernú scenériu si pri jeho návšteve nemôžete nechať ujsť. Vychutnajte si ju s vaším obľúbeným drinkom v ruke na jednom z rooftop barov! Je ich nespočetne veľa. A vybrať si spomedzi nich ten najobľúbenejší je asi tak ťažké, ako menovať najlepší sorbet v starom meste u Arthura. Je to priam nemožné. No pokúsim sa vám ponúknuť aspoň malý predvýber. 

Ak hľadáte netradičný, džungľu pripomínajúci rooftop bar, určite navštívte Park Bar. Vstup doňho vedie cez schodisko nadzemnej garáže. Až do poslednej chvíle pochybujete o tom, že sa vôbec hore nejaký rooftop bar nachádza. No potom sa v ňom ocitnete. Varujem vás, bude to láska na prvý pohľad! DJ a z jeho platní vychádzajúca hudba dokonale dotvárajú atmosféru baru, z ktorého terasy je krásny panoramatický výhľad na rieku Tejo, Most 25.apríla a sochu Krista. Park Bar je pre mňa jedným z dvoch najkrajších rooftop barov na pozorovanie západu slnka. Druhým takým je Rio Maravilha na streche jednej z budov v LX Factory. Kým v Parku sa budete cítiť ako uprostred rajskej záhrady, v Riu sa ocitnete v ozajstnom hipsterskom nebi. Taktiež závisí, kde sa nachádzate. Kým Park je situovaný v samotnom centre mesta, Rio Maravilha sa nachádza ďalej od centra, vo štvrti zvanej Alcântara.

modro-ružové nebo, balkón a malá veža napravo
Západ slnka pozorovaný z Park baru

Mojím ďalšími obľúbeným rooftop barom je Ferroviario. Výhľad na rieku Tejo a do zemitých farieb ladený interiér vytvárajú spolu s banánovými palmami a monsterami dokonalú harmóniu. Počas letných večerov tu taktiež, podobne ako v Park bare, možno zažiť živé vystúpenia DJov. Ak by ste k drinku radi niečo zjedli a nezáleží vám na tom, že z rooftopu neuvidíte západ slnka, určite skúste Topo Chiado alebo Topo Martim Moniz. Oba z nich sa nachádzajú v centre a ponúkajú krásne výhľady. 

Môj tip: Ferroviario je super miesto nielen na večerný drink, ale i na denný brunch. Ak sa rozhodnete pre druhú možnosť, určite odporúčam zastaviť sa cestou v Museu Nacional do Azulejo, kde sa na malý okamih ponoríte do sveta portugalských kachličiek, azulejos. Múzeum je od Farroviaria vzdialené iba kúsok a určite pre návštevníkov prináša autentický zážitok. Zopár zaujímavých informácií o azulejos sa môžete dozvedieť i v článku Lisabon, ako ho nepoznáte. 

rôznofarebné malované kachličky, prevláda modrá farba
Portugalské kachličky (zdroj: depositphoto)

Ak sa vyberiete do Topo Martim Moniz, spojte to s pozorovaním západu slnka na Miradouro da Graça alebo na Miradouro da Senhora do Monte. Obe miradourá sú od baru vzdialené približne 15 minút pešo a ak ich spojíte s návštevou rooftop baru, o dokonalý večer máte postarané! 

Už viete, kam vás podmanivý Lisabon vezme na rande. Jedno je isté – krásnych miest, ktoré ponúka, je nespočetne veľa. A na každom z nich vám ponúkne niečo iné. Na niektorých vám dá ochutnať tradičné jedlá, na iných vám ponúkne jednu z mnohých typických káv. Na ďalších vám okrem toho dovolí nazrieť do bežného sveta domácich Lisabončanov. Na ostatných pred vás predostrie prekrásne výhľady, ktorými sa môžete kochať. Už máte predstavu, kde v Lisabone zájsť. No čo na týchto miestach ochutnať? Lisabonskú lásku, ktorá ide cez žalúdok, si priblížime v dalšom blogu. 🙂

Tmavé mesto a hore jasná obloha zo zapadajúcim slnkom
Pohľad na nočný Lisabon

Ako sa ti páčil tento článok?

Klikni na hviezdu a ohodnoť:

Priemerné hodnotenie 4.8 / 5. Počítadlo: 30

Zatiaľ neohodnotené.

Mrzí nás, že sa vám článok nepáčil

Poďme sa zlepšiť!

Poviete nám, čo bolo zle?

Avatar
Zoznámte sa s Tati! Tati em Lisboa!Slovenkou, ktorá sa v čase druhej vlny svetovej pandémie rozhodla kúpiť si jednosmernú letenku do Lisabonu. Podala výpoveď v práci, vystískala kamarátov, rodinu, pobozkala na rozlúčku svojho partnera, a vydala sa na cestu za novým dobrodružstvom. Niektorí jej hovorili, že je šialená. Pre iných bola zase odvážna.V tej chvíli som sa, priatelia, pravdupovediac nestotožňovala ani s jedným prívlastkom. Skôr som iba počúvala svoju intuíciu. A tá ku mne prehovárala jasným jazykom: "Choď si zažiť svoj vlastný sen!"A to presne som, čitatelia moji, aj urobila. :)

BEZ KOMENTÁRA