V púšti Karakum horí od roku 1971 ohnivý kráter.
Horúca púšť Karakum v Turkménsku je domovom nezvyčajného úkazu. V blízkosti dediny Darvaza s 350 obyvateľmi leží diera široká približne 70 metrov. Táto diera je v plameňoch už viac ako 40 rokov. Miestni obyvatelia nazývajú túto dieru ako „Brána do pekla“. Ohnivú žiaru je možné vidieť na kilometre ďaleko.
Táto „Brána do pekla“ bola vytvorená v roku 1971, keď sovietska vrtná súprava omylom vnikla do masívnej podzemnej jaskyne plnej zemného plynu. To spôsobilo, že sa pôda zrútila a celá vrtná súprava sa prepadla alarmujúcou rýchlosťou. Nikto sa počas tejto nehody nezranil, no z otvoru začal vychádzať plyn. Sovietsky tím sa obával, že to povedie k uvoľnovaniu jedovatých plynov a tak, aby sa odvrátila potenciálna environmentálna katastrofa, dieru zapálil. Predpokladali, že v prestane horieť v priebehu niekoľkých týždňov, keď sa „palivo“ spotrebuje.
Diera však horí stále, aj po desiatkach rokov, ktoré od nehody prešli. V roku 2004 vydal prezident Turkménska rozkaz, aby sa obyvatelia dediny z bezpečnostných dôvodov presťahovali na iné miesto. Nikto totiž nevie, ako dlho bude diera horieť.
„Brána do pekla“ je mimoriadne zaujímavým miestom pre množstvo turistov. Počas dňa tento plynový kráter nevyzerá byť ničím výnimočný, len ak sa priblížite bližšie, uvidíte, že v ňom horí množstvo ohňov. Inú atmosféru však naberá toto miesto počas večerných hodín. Dokonca sa na toto miesto realizujú aj organizované výlety. Návštevníci opisujú krásne pohľady na zapadajúce Slnko, kedy sa spolu s prichádzajúcou tmou odhaľujú živé horiace plamene z krátera.
Kráter v Darvaze je svojou povahou turistické miesto, ktoré je odlišné od iných prírodných úkazov po svete. Najmä svojim pokojom a jednoduchosťou. V okolí krátera neexistujú žiadne parkovacie miesta, hotely či obchody so suvenírmi. Najbližšie obchody sa nachádzajú až v obci Erbent, ktorá je od krátera vzdialená približne 90 km. Ak by ste si plánovali cestu na toto miesto, mali by ste vedieť, že na výlet je potrebné zabezpečiť terénne vozidlo, pretože aj keď hlavná cesta vedúca ku kráteru je v dobrom stave, posledných niekoľko sto metrov tvorí piesočnatá cesta.
