L’Aquila. Mesto fontán, námestí a kostolov v obklopení majestátnych hôr. Jeho atmosféru však poznačili ničivé zemetrasenia

99 kostolov, 99 námestí a 99 fontán. Takto domáci charakterizujú talianske mestečko L’Aquila, hlavné mesto regiónu Abruzzo. Obklopená veľkolepými pohoriami patrí medzi najhornatejšie miesta v regióne. Jej hustota obyvateľstva však patrí medzi najnižšie z okolitých oblastí. Môžu za to najmä početné zemetrasenia, ktoré výrazne ovplyvnili život v tomto meste.

Mesto L’Aquila leží v provincii s rovnomenným názvom. Práve tá je domovom najvyšších vrchov Apenín. Najznámejším z nich je vysoký masív Gran Sasso, ktorého najvyšší vrch Corno Grande dosahuje nadmorskú výšku 2912 metrov nad morom. V preklade Gran Sasso znamená veľký kameň, čo je v skutočnosti ozajstnou metaforou pre mohutnosť tohto pohoria. Gran Sasso je zároveň súčasťou Národného parku del Gran Sasso e Monti della Laga, ktorý bol založený v roku 1993. Samotná provincia L’Aquila je známa množstvom pevností, hradov a nedotknutých starovekých obcí v horách.

   

   

Mesto L’Aquila bolo založené v roku 1230 pod názvom Aquila, čo v preklade z taliančiny znamená orol. V roku 1861 bolo mesto premenované na Aquila degli Abruzzi. Svoj terajší názov dostalo mesto v roku 1839.

História mesta je najviac poznačená zemetraseniami. Miestni obyvatelia tvrdia, že sa opakujú každých 300 rokov a zakaždým majú na svedomí zničenie mesta. posledné zemetrasenie bolo 6. apríla 2009 a dosiahlo silu 6,3 Richterovej stupnice. Zničilo takmer celé hlavné námestie, budovy, kostoly a pamiatky. Opravy škôd spôsobených týmto zemetrasením sa realizujú dodnes. V roku 2009 kvôli tejto katastrofe vyhaslo 298 životov a viac ako 1000 ľudí bolo zranených. Približne 30 tisíc ľudí prišlo o svoje domovy a poškodených bolo takmer 15 tisíc budov.

   

   

L’Aquila je mestom s veľmi zvláštnou atmosférou. Na jednej strane všade okolo seba vidíte žeriavy, ktoré opravujú poškodené budovy a na strane druhej na každom kroku nájdete historickú pamiatku, kostol, námestie či fontánu. Veľmi zaujímavým miestom je Bazilika svätého Bernardína. Bazilika bola postavená medzi rokmi 1454 až 1472. V 17. storočí však bola úplne zničená a následne na to nanovo postavená v barokovom štýle. Vo vnútri sa nachádza aj mauzóleum s telom svätca. Pri pohľade na strop baziliky vás očarí veľkoleposť jej podoby. Samotným klenotom je aj veľký organ umiestnený nad vchodom do baziliky.

Počas prechádzky mestom natrafíte aj na obrovskú fontánu, ktorá pozostáva zo sôch dvoch žien držiacich veľký kalich vody nad hlavami. Fontana Luminosa bola postavená komunistami a jej zaujímavosťou je to, že v zime všetka voda zamŕza. Fontána sa tak premení na jedno veľké ľadové kráľovstvo.  Ďalšie dve fontány nájdete aj na samotnom hlavnom námestí.

   

Najviac známou a možno aj trochu ikonickou je fontána 99-tich hláv, ktorá sa nazýva aj Riviera. Pôvodne bola postavená v 13. storočí na želanie guvernéra Lucchesino Aleta. Fontána pozostáva z troch stien v tvare písmena U a na každej zo stien je nainštalovaných niekoľko vodných trubíc, ktoré vychádzajú z úst vyobrazených hláv. Vyobrazení sú muži, ženy, bojovníci ale aj zvieratá či rôzne satiry. Aj napriek tomu, že fontána ma vo svojom názve číslo 99, v skutočnosti je počet hláv s trubicami 93. Prvotne boli postavené len dve strany fontány, tretia bola pristavaná v 16. storočí.  Zaujímavosťou fontány je, že doteraz nie je presne známy pôvod vody, ktorá prúdi z rúrok.

   

   

Veľmi zaujímavou budovou je pevnosť Forte Spagnolo. Je renesančným hradom, ktorý je spojený s obdobím, keď sa mesto stalo druhým najsilnejším mestom v Neapolskom kráľovstve po samotnom Neapole. V roku 1504 bola L’Aquila obsadená španielskymi dobyvateľmi a bola nariadená výstavba pevnosti. Celý projekt bol zverený španielskemu architektovi menom Pedro Luis Escrivà. Ten naplánoval obrovskú pevnosť, ktorá sa skladá z troch bášt spojených stenami s dĺžkou 60 metrov a hrúbkou 30 metrov v dolnej časti a 5 metrov v hornej. V stenách sa nachádzajú otvory, ktoré slúžili pre lukostrelcov a delá.

   

Okolo celej pevnosti sa nachádza priekopa, ktorá bol v minulosti naplnená vodou. Je široká 23 metrov a hlboká 14 metrov. Escrivà naplánoval aj špeciálny koridor, akýsi prázdny priestor medzi vonkajšími a vnútornými stenami, ktorými mohol prechádzať len jeden človek naraz. Koridor mal za cieľ chrániť hrad pred prípadnými explóziami smerom od nepriateľov. V neskoršom období bola pevnosť využívaná ako väznica, čoho dôkazom sú aj kresby čiar na stenách znázorňujúce odpočítavanie dní. Po roku 1860 sa pevnosť stala vojenskou centrálou a počas druhej svetovej vojny bola obsadená a poškodená Nemcami. V súčasnosti sa v pevnosti pracuje na rekonštrukciách po škodách spôsobených zemetrasením.

   

Súčasná atmosféra v meste je ovplyvnená neustálymi opravami a rekonštrukciami. V súčasnosti stále viac ako 10 000 ľudí žije v domoch postavených v dôsledku katastrofy a stále čakajú na návrat do svojich pôvodných domov. Elegantné stredoveké a renesančné budovy a námestia  začínajú nadobúdať svoju pôvodnú podobu a rozvíjať sa začína aj podnikanie v oblasti kaviarní a barov. Aj napriek tomu stále pri prechádzke uličkami mesta nájdete zatvorené obchodíky, kaderníctva, reštaurácie či predajne. Pri pohľade cez sklo do ich interiéru stále nájdete popadané tehly, konštrukcie budov či stien.