99 kostolov, 99 námestí a 99 fontán. Takto domáci charakterizujú talianske mestečko L’Aquila, hlavné mesto regiónu Abruzzo. Obklopená veľkolepými pohoriami patrí medzi najhornatejšie miesta v regióne. Jej hustota obyvateľstva však patrí medzi najnižšie z okolitých oblastí. Môžu za to najmä početné zemetrasenia, ktoré výrazne ovplyvnili život v tomto meste.
Mesto L’Aquila leží v provincii s rovnomenným názvom. Práve tá je domovom najvyšších vrchov Apenín. Najznámejším z nich je vysoký masív Gran Sasso, ktorého najvyšší vrch Corno Grande dosahuje nadmorskú výšku 2912 metrov nad morom. V preklade Gran Sasso znamená veľký kameň, čo je v skutočnosti ozajstnou metaforou pre mohutnosť tohto pohoria. Gran Sasso je zároveň súčasťou Národného parku del Gran Sasso e Monti della Laga, ktorý bol založený v roku 1993. Samotná provincia L’Aquila je známa množstvom pevností, hradov a nedotknutých starovekých obcí v horách.
Mesto L’Aquila bolo založené v roku 1230 pod názvom Aquila, čo v preklade z taliančiny znamená orol. V roku 1861 bolo mesto premenované na Aquila degli Abruzzi. Svoj terajší názov dostalo mesto v roku 1839.
História mesta je najviac poznačená zemetraseniami. Miestni obyvatelia tvrdia, že sa opakujú každých 300 rokov a zakaždým majú na svedomí zničenie mesta. posledné zemetrasenie bolo 6. apríla 2009 a dosiahlo silu 6,3 Richterovej stupnice. Zničilo takmer celé hlavné námestie, budovy, kostoly a pamiatky. Opravy škôd spôsobených týmto zemetrasením sa realizujú dodnes. V roku 2009 kvôli tejto katastrofe vyhaslo 298 životov a viac ako 1000 ľudí bolo zranených. Približne 30 tisíc ľudí prišlo o svoje domovy a poškodených bolo takmer 15 tisíc budov.
L’Aquila je mestom s veľmi zvláštnou atmosférou. Na jednej strane všade okolo seba vidíte žeriavy, ktoré opravujú poškodené budovy a na strane druhej na každom kroku nájdete historickú pamiatku, kostol, námestie či fontánu. Veľmi zaujímavým miestom je Bazilika svätého Bernardína. Bazilika bola postavená medzi rokmi 1454 až 1472. V 17. storočí však bola úplne zničená a následne na to nanovo postavená v barokovom štýle. Vo vnútri sa nachádza aj mauzóleum s telom svätca. Pri pohľade na strop baziliky vás očarí veľkoleposť jej podoby. Samotným klenotom je aj veľký organ umiestnený nad vchodom do baziliky.
Zdroj: archív autora 
Počas prechádzky mestom natrafíte aj na obrovskú fontánu, ktorá pozostáva zo sôch dvoch žien držiacich veľký kalich vody nad hlavami. Fontana Luminosa bola postavená komunistami a jej zaujímavosťou je to, že v zime všetka voda zamŕza. Fontána sa tak premení na jedno veľké ľadové kráľovstvo. Ďalšie dve fontány nájdete aj na samotnom hlavnom námestí.
Najviac známou a možno aj trochu ikonickou je fontána 99-tich hláv, ktorá sa nazýva aj Riviera. Pôvodne bola postavená v 13. storočí na želanie guvernéra Lucchesino Aleta. Fontána pozostáva z troch stien v tvare písmena U a na každej zo stien je nainštalovaných niekoľko vodných trubíc, ktoré vychádzajú z úst vyobrazených hláv. Vyobrazení sú muži, ženy, bojovníci ale aj zvieratá či rôzne satiry. Aj napriek tomu, že fontána ma vo svojom názve číslo 99, v skutočnosti je počet hláv s trubicami 93. Prvotne boli postavené len dve strany fontány, tretia bola pristavaná v 16. storočí. Zaujímavosťou fontány je, že doteraz nie je presne známy pôvod vody, ktorá prúdi z rúrok.
Veľmi zaujímavou budovou je pevnosť Forte Spagnolo. Je renesančným hradom, ktorý je spojený s obdobím, keď sa mesto stalo druhým najsilnejším mestom v Neapolskom kráľovstve po samotnom Neapole. V roku 1504 bola L’Aquila obsadená španielskymi dobyvateľmi a bola nariadená výstavba pevnosti. Celý projekt bol zverený španielskemu architektovi menom Pedro Luis Escrivà. Ten naplánoval obrovskú pevnosť, ktorá sa skladá z troch bášt spojených stenami s dĺžkou 60 metrov a hrúbkou 30 metrov v dolnej časti a 5 metrov v hornej. V stenách sa nachádzajú otvory, ktoré slúžili pre lukostrelcov a delá.
Okolo celej pevnosti sa nachádza priekopa, ktorá bol v minulosti naplnená vodou. Je široká 23 metrov a hlboká 14 metrov. Escrivà naplánoval aj špeciálny koridor, akýsi prázdny priestor medzi vonkajšími a vnútornými stenami, ktorými mohol prechádzať len jeden človek naraz. Koridor mal za cieľ chrániť hrad pred prípadnými explóziami smerom od nepriateľov. V neskoršom období bola pevnosť využívaná ako väznica, čoho dôkazom sú aj kresby čiar na stenách znázorňujúce odpočítavanie dní. Po roku 1860 sa pevnosť stala vojenskou centrálou a počas druhej svetovej vojny bola obsadená a poškodená Nemcami. V súčasnosti sa v pevnosti pracuje na rekonštrukciách po škodách spôsobených zemetrasením.
Súčasná atmosféra v meste je ovplyvnená neustálymi opravami a rekonštrukciami. V súčasnosti stále viac ako 10 000 ľudí žije v domoch postavených v dôsledku katastrofy a stále čakajú na návrat do svojich pôvodných domov. Elegantné stredoveké a renesančné budovy a námestia začínajú nadobúdať svoju pôvodnú podobu a rozvíjať sa začína aj podnikanie v oblasti kaviarní a barov. Aj napriek tomu stále pri prechádzke uličkami mesta nájdete zatvorené obchodíky, kaderníctva, reštaurácie či predajne. Pri pohľade cez sklo do ich interiéru stále nájdete popadané tehly, konštrukcie budov či stien.
