Autentická Indonézia: dobrodružstvo čaká na ostrove Flores

Ostrov Padar, Indonézia

Desiaty najväčší ostrov Indonézie má všetko, čo vám napadne pri slove dobrodružstvo. Šialené cesty, pravú džungľu, tradičné kmene, obrovské jaštery a, predovšetkým, srdečných ľudí.

Ostrov pomenovali Portugalci a v preklade znamená kvety. Portugalský vplyv je cítiť najmä vo východnej časti ostrova vďaka blízkosti Východného Timoru, ktorý bol roky portugalskou kolóniou. V tejto oblasti preto nie je nič nezvyčajné, keď sa vám niekto predstaví ako Carlos da Silva alebo Rosario Ramirez.

Prečo ísť na Flores?

Väčšina cestovateľov si z Indonézie vyberie klasiku v podobe Jávy, Bali alebo Lomboku (ak zvýši čas). Flores je od však veľmi odlišný a autentický, že aj ten najväčší mrzút sa začne usmievať. Srdečnosť domácich, ktorí bez ohľadu na vek kričia „Hello“ a kývajú vám, nádherná príroda, kopce s výhľadmi, prázdne pláže s tyrkysovou vodou a bielym pieskom sú len malé percento zo všetkých floreských lákadiel.

Transflores Highway

Ako sa sem dostať?

Z Bali preletíte ponad všetky mini ostrovčeky Národného parku Komodo a o hodinu už pristávate v Labuan Bajo, malom rybárskom mestečku. Miesto odletu späť môže byť rovnaké, no ak sa chystáte posúvať po ostrove východným smerom, majte na pamäti, že presuny trvajú niekoľko hodín. Lepší variant, než sa vrátiť do Labuan Bajo, je letieť z Ende alebo Maumere. Všetky lety zabezpečujú spoločnosti Nam Air a Wings Air, a spiatočná letenka z Bali stojí priemerne okolo 80 €. Kvalita rovnaká, ceny tiež, líšia sa iba odletové časy.

Čo si pridať do cestovateľského zoznamu?

Plavba v Národnom parku Komodo

Toto je zážitok, ktorý nenechá chladným aj cestovateľa, ktorý prešiel polovicu zemegule. Nikde inde na svete neuvidíte najväčšieho žijúceho jaštera sveta Varana komodského, ktorý v skutočnosti vyzerá ešte väčší než na fotkách. Pridajte k tomu parádnu šnorchlovačku s mantami, výhľady, že neviete, kam skôr namieriť objektív fotoaparátu.

Najlepšie je, že táto celodenná paráda stojí aj so vstupom do NP a obedom iba 50 €. Plavbu si dohodnete veľmi jednoducho. Variantov je veľa, záleží len na vás, či chcete radšej behať po komodskej džungli a menej šnorchlovať alebo opačne. Detailnejšie informácie nájdete tu.

Plavba Národný park Komodo IndonéziaNárodný park Komodo sa rozkladá na 3 veľkých ostrovoch Komodo, Rinca a Padar a množstve malých ostrovčekov. Práve prvé dva menované sú domovom Varana komodského, najväčšieho žijúceho jaštera na svete. Celková populácia je asi 4000 varanov a všetky žijú len v tejto jedinej lokalite.

Na fotkách možno také obrovské nevyzerajú, ale bežne dorastajú do 3 – 4 metrov a vážia aj 70 kíl. Napriek tejto váhe a dlhému chvostu dokážu na kratšie vzdialenosti bežať rýchlosťou 20 km/h. Keďže s chvostom vedia bežať iba rovno, ak by sa po človeku rozbehli, treba utekať cik – cakovito.

Varany jedia takmer všetko, čo im príde pod papuľu, dokonca aj sami seba. Ich sliny obsahujú jedovaté baktérie, ktoré zviera omámia. Varan si počká do momentu, keď zviera už nedokáže vzdorovať, zabije ho a zje.

Ľahké to nemajú ani mláďatá, ktoré už od narodenia bojujú o holý život, aby sa nestali potravou starších varanov. Ukrývajú sa na vrcholoch špeciálneho druhu palmy, aby prežili.

Varan omodský Wae Rebo

Počas cesty si budete v duchu nadávať, na čo ste sa to dali, ale tá námaha stojí za to. Nie každý deň máte možnosť stráviť deň s členmi tradičného kmeňa a prespať v ich izolovanej dedine. Cesta do Wae Rebo z Labuan Bajo trvá dlhých 7 hodín. Potom vás ešte čaká 2,5 hodiny stúpania džungľou, kde široko ďaleko nie je nič okrem hôr.

V dedine je 7 tradičných domov, ktoré sa volajú Mbaru Niang. Jeden z nich slúži na vítanie hostí, stretnutia domácich a ceremónie, vo zvyšných bývajú jednotlivé klany, ktoré patria do kmeňa Wae Rebo. Privíta vás Marcel a Alex, hlavný vodca, ktorý vykoná privítaciu ceremóniu. Marcel vám rozpovie celú históriu kmeňa a tradície.

Návšteva dediny je ako návrat o pár storočí dozadu. Elektriku majú iba od 6-tej do 10-tej večer, vstávajú s východom slnka a jedia len to, čo si dopestujú. Prenocovanie vrátane večere a raňajok stojí cca 23 €.

Wae Rebo IndonéziaNárodný park Kelimutu

Východ slnka ponad jazerá v kráteroch sopiek je jeden z tých momentov, kedy sa zastaví čas. Za jasného počasia je výhľad s tyrkysovou farbou jazier skutočnou lahôdkou pre fotografov. Zaujímavé je, že farba jazier sa rokmi mení. Pred pár rokmi boli jazerá tmavomodré. Farba závisí od koncentrácie síry vo vode.

Vstup pre cudzincov stojí cca 10,60 €, v nedeľu 16 €. Výstup môžete absolvovať celý s východiskovým bodom v dedine Moni, ktorá leží pri vstupnej bráne do národného parku. Druhá možnosť je odviezť sa autom alebo motorkou na parkovisko a odtiaľ dokráčať za 20 minút na vrchol krátera.

Národný park Kelimutu IndonéziaRyžové polia ako pavúčie siete

Typické terasovité ryžové políčka by ste tu hľadali márne. Na Florese si vytvorili vlastný spôsob pestovania ryže, a to v tvare pavúčich sietí. Je to kvôli inému systému zavlažovania, ktorý sa líši od ostrova k ostrovu. Vstupné je 1 €.

Ryžové polia Cancar FloresTradičná dedina Bena

Nečakajte nič podobné ako vyššie spomínané Wae Rebo. Kmeň, ktorý žije v Bene má iné zvyky a pravidlá, podľa ktorého dedinu spravujú, pretože ich predkovia zakladatelia sú iní. Zaujímavosťou sú byvolie hlavy, umiestnené na každom dome. Pri rekonštrukcii, či akýchkoľvek iných zásahoch do domov, musia obetovať byvola, ktorého si potom zavesia na dom. Do tejto dediny chodí viac turistov, je podstatne dostupnejšia. Vstupné stojí 1,70 €.

Dedina BenaFlores vám ukáže, aká je Indonézia rôznorodá, divoká a užijete si zážitky, ktoré nikde inde na svete nezažijete.

Autor: Michaela Struhárová

Ako sa ti páčil tento článok?

Klikni na hviezdu a ohodnoť:

Priemerné hodnotenie 5 / 5. Počítadlo: 2

Zatiaľ neohodnotené.

Keďže sa vám článok pačil...

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach

Mrzí nás, že sa vám článok nepáčil

Poďme sa zlepšiť!

Poviete nám, čo bolo zle?

Na voľnej nohe s batohom na chrbte trávi väčšinu roka v Juhovýchodnej Ázii. Zásobujem weby klientov kvalitným obsahom, každý deň bojuje so šialenosťami v druhom indonézskom domove a o tom všetkom bloguje.