Severozápadné pobrežie regiónu Norfolk v Anglicku je domovom malého pobrežného mestečka. Jeho západný okraj lemujú dramatické útesy kontrastných farieb, ktoré sú pastvou pre oči návštevníkov. Kombinujú v sebe červenú, oranžovú a bielu farbu. Reč je o meste Hunstanton.
Útesy sú výsledkom a odrazom meniacich sa depozičných podmienok, ktoré prevládali v období pred približne 100 miliónmi rokov. V tom období sa útesy nachádzali pod morom. Sú bohaté na fosílie vytvorené z mŕtvych živočíchov, ktoré padali na morské dno.
Farebnosť útesov je spôsobená vrstvami rôznych farebných skál. Vrchná biela vrstva pozostáva z vápencovej kriedy. Pozostáva z obdobia, kedy sa mesto ešte nachádzalo v slnečnejšom tropickom podnebí. Vrstva má hrúbku 10 metrov a pozostáva prevažne z kostrových zvyškov planktonických rias, ktoré sa nahromadili na morskom dnes. Tento mäkký sediment bol v neskoršom období zhutnený a vytvrdený. Červené sfarbenie, respektíve červená vrstva bola vytvorená počas nižšieho kriedového obdobia. Jej sfarbenie je spôsobené prítomnosťou limonitovej rudy. Hnedá, najtmavšia, vrstva pozostáva z pieskovca, piesku cementovaného spolu s oxidom železa, teda hrdzou. Na miestach, kde je cement silnejší, je hornina tmavšia a menej drobivá.
V okolí útesov sa nachádzajú pláže plné obrovských balvanov alebo kameňov. Tie sú pokryté zeleným machom. Okrem toho sú útesy kolonizované špecifickým druhom vtákov podobnými čajkám, fulmarmi. Je možné pozorovať tieto vtáky v pároch v hniezdach roztrúsených po celej dĺžke útesov či v ich okolí.
Na vrcholoch útesov sú postavené aj historické budovy. Medzi nich patrí aj kaplnka svätého Edmunda. Táto budova bola postavená v roku 1272 na pamiatku svätého Edmunda, ktorý v roku 855 prišiel do Hunstantonu a bol korunovaný ako kráľ Východného Anglicka. V súčasnosti je kaplnka už zrúcaninou. Oblasť okolo kaplnky sa dnes nazýva St. Edmund’s Point ako pripomenutie tejto udalosti.
Nachádza sa tu aj rozhľadňa, ktorá bola postavená v roku 1907. Bola to Marconiho posluchová základňa počas oboch svetových vojen. Využívali ju na zbieranie vojenského spravodajstva z bezdrôtových signálov a v súčasnosti je súkromnou rezidenciou. Nájdete tu aj maják, ktorý sa na tomto mieste vyskytuje od roku 1840.
